Európska komisia bude zajtra diskutovať o kontroverznom maďarskom zákone o zahraničných univerzitách. Komisárka Jourová upozorňuje, že kroky Komisie nestačia na zmenu politiky vlády.
Maďarská vláda nestiahne zákon, ktorým prísnejšie reguluje činnosť zahraničných univerzít. Prominentná Stredoeurópska univerzita varuje, že ju to môže prinútiť odísť z Maďarska.
Päťsto univerzít z celej Európy by sa malo zapojiť do nového systému medzinárodnej klasifikácie vysokých škôl, ktorý Európska komisia podporuje sumou 2 milióny eur.
Po ministerskej konferencii v rámci Bolonského procesu, ktorá sa konala minulý mesiac, profesorka Helena Nazaré upozorňuje, že výdavky v oblasti vyššieho vzdelávania sa majú považovať skôr za investíciu než za náklady a vyzvala vlády, aby ho v čase finančnej krízy neignorovali.
Rebríček univerzít publikovaný časopisom The Times potvrdzuje, že vysoké školy v Európe za tými americkými zaostávajú. V prvej stovke síce obsadili takmer tretinu priečok, ale sústredené sú najmä vo Veľkej Británii.
Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali k vyčleneniu väčšieho objemu prostriedkov na vzdelávanie a podporu študentskej mobility s cieľom posilniť konkurencieschopnosť programov vyššieho vzdelávania a zamestnateľnosť absolventov.
Európski vysokoškoláci by ocenili, keby sa podnikatelia výraznejšie zapojili do procesu výuky na univerzitách a dobrovoľne neučili len na nižších úrovniach vzdelávacieho systému.
Európska komisia chce zvýšiť podporu vyššieho vzdelávania za hranicami Únie. Na projekty v krajinách európskeho susedstva a v Rusku pôjde 47 miliónov eur.
Európska komisia uvažuje o zostavení rebríčka kvality všetkých európskych univerzít. Inšpiruje sa aj správou, v ktorej sa identifikovali nedostatky existujúcich svetových rebríčkov. Tie sa totiž týkajú len asi 3 percent všetkých vysokých škôl.
Štipendium cez program Erasmus získalo v akademickom roku 2009/2010 viac ako 213 tisíc študentov. Najobľúbenejšími destináciami pre štúdium bol západ a juh Európy.
Univerzitní výskumníci kritizovali súkromno- verejnú Iniciatívu za inovatívne liečivá (IMI), ktorej cena je dve miliardy eur. Tvrdia totiž, že ich účasť na projekte je ohrozená, pokiaľ nedôjde k zásadným zmenám v oblasti financií a duševného vlastníctva.
Hoci sú veda a výskum podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča „základným pilierom vedomostnej spoločnosti“ a „najväčším spojovateľom medzi vzdelávaním a informáciami“, ich úroveň je na Slovensku naďalej nedostatočná.
Napriek tomu, že za katalyzátor recesie sa považuje krach trhu s rizikovými hypotékami, Európska komisia zváži novú teóriu, podľa ktorej je príčinou krízy prevaha externého vlastníctva poskytovateľov finančných služieb.
Vytvorením užšej spolupráce medzi priemyslom a akademickou pôdou môže pomôcť pripraviť študentov na moderné pracoviská, tvrdí Soumitra Dutta, profesor prestížnej francúzskej ekonomickej školy INSEAD.
Asociácia európskych univerzít predstavila Chartu o celoživotnom vzdelávaní, ktorá si kladie za prioritu podporu zamestnanosti, nachádzanie kvalitnejších a lepšie finančne ohodnotených pracovných miest pre absolventov programov vyššieho vzdelávania.
O dva týždne sa bude na pôde Technickej univerzity v Košiciach diskutovať o možnostiach univerzít a vedeckých pracovísk čerpať prostriedky z európskych fondov. Reč bude najmä o aktuálnych a budúcich výzvach v rámci Operačného programu Výskum a vývoj so zameraním na informačné a komunikačné technológie (IKT).
Reforma vzdelávania a rastúca tendencia považovať univerzity za producentov verejných a súkromných statkov podkopáva ich vzdelávaciu funkciu, varuje vo svojej správe skupina európskych univerzít, medzi nimi aj univerzity v Amsterdame, Cambridge, Ženeve, Helsinkách, či Oxforde.
Pre naplnenie cieľov Lisabonskej stratégie je nevyhnutné zreformovať systém vzdelávania. Členské krajiny by mali v tejto otázke spolupracovať a dosiahnuť stav, kedy školy dokážu pripraviť svojich absolventov hoci aj na ešte nejestvujúce profesie.
