Prvá cesta Martiny Lubyovej smerovala do Bruselu. S Európskou komisiou si vysvetľovala, čo robiť, aby sa eurofondy na vedu mohli po problematickej výzve čerpať ďalej.
Pätina európskeho HDP ide na sociálne zabezpečenie obyvateľstva. Na dôchodky dávajú najviac Gréci, na školstvo Dáni. Slovensko je okolo európskeho priemeru vo väčšine oblastí.
Dvor audítorov vydal nelichotivú správu o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte (EIT), ktorý mal byť vzorovým projektom v oblasti vedy a výskumu.
Medzi problematické sektory patrí školstvo aj zdravotníctvo. Venovať sa treba štrukturálnej nezamestnanosti , zlepšovaniu verejných obstarávaní a diverzifikácii priemyslu.
Vláda SR dnes prerokuje podpornú schému, ktorá by mala motivovať na návrat do vlasti mladých odborníkov aj etablovaných expertov so sieťou kontaktov v zahraničí.
Nástroje v oblasti vzdelávania pre zlepšovanie vstupu mladých na trh práce majú širokú podporu. O opodstatnenosti tzv. „Záruky pre mladých“ sa už vedú spory.
Podľa správy Európskej komisie až šestnásť európskych štátov znížilo alebo zmrazilo v dôsledku úsporných opatrení platy učiteľov. Slovensko ako jedna z mála krajín napriek kríze platy učiteľov zvýšila.
Rebríček univerzít publikovaný časopisom The Times potvrdzuje, že vysoké školy v Európe za tými americkými zaostávajú. V prvej stovke síce obsadili takmer tretinu priečok, ale sústredené sú najmä vo Veľkej Británii.
Podľa správy EK by vo viacerých krajinách Únie mohol čoskoro nastať vážny nedostatok učiteľov kľúčových predmetov ako je matematika či vedecké predmety.
Prešovský okresný súd rozhodol, že základná škola v Šarišských Michaľanoch sa segregáciou rómskych detí dopúšťa ich diskriminácie. Ide o historicky prvé súdne rozhodnutie, týkajúce sa segregácie vo vzdelávaní.
OECD zverejnila štatistické údaje o investíciách do vzdelávania v krajinách EÚ aj mimo nej, ktoré sú v čase rozpočtových škrtov ešte viac kľúčové. Podľa Komisie jej výsledky podčiarkujú význam cieľov stratégie Európa 2020.
Univerzity na Slovensku dostanú šancu budovať moderné vedecké a technologické parky. Peniaze chce minister školstva získavať z fondov Európskej únie. Zatiaľ však nešpecifikoval, aký objem prostriedkov bude k dispozícii.
Úrad pre verejné obstarávanie minulý mesiac zrušil tender na digitalizáciu učiva v hodnote 35 miliónov eur. Dôvodom bolo porušenie viacerých ustanovení. Nový termín na vyhlásenie tendra stále nie je známy, tento rok to však pravdepodobne nebude.
Ministri školstva krajín EÚ včera (12.5.) formálne potvrdili rozhodnutie riaditeľov európskych škôl, podľa ktorého bude môcť vyučovať podľa európskeho curiculla ktorákoľvek stredná škola v EÚ, ktorá získa akreditáciu. Rovnako budú môcť žiaci týchto škôl vykonať európsku maturitnú skúšku. Doteraz bol tento systém otvorený len pre vybrané školy pri európskych inštitúciách, v ktorých sa vzdelávali deti európskych úradníkov.
Školský systém na školách pre deti zamestnancov európskych inštitúcií vytvára sociálne homogénny režim podobný apartheidu, ktorý môže u žiakov vypestovať pocit nadradenosti, tvrdí profesor Philippe van Parijs z Katolíckej univerzity v Louvaine v interview pre EurActiv.
Celoživotné vzdelávanie a podporovanie nových zručností, ako mediálna a počítačová gramotnosť, sú pre EÚ kľúčové, ak sa chce stať do roku 2010 svetovým lídrom v oblasti vzdelávania. Zhodli sa na tom európski poslanci, ktorí súčasne vyzdvihli rolu kreativity a inovácií.
Oblasť vzdelávania by mala byť prvoradým záujmom celej spoločnosti, pretože práve ona je do značnej miery zodpovedná za formovanie toho, akým spôsobom bude smerovať. Nie je tajomstvom, že napriek snahe jednotlivých pedagógov sa úroveň a status slovenského školstva v mnohých ohľadoch nachádza v situácii, ktorá je vzdialená želanému stavu.
Asociácia európskych univerzít predstavila Chartu o celoživotnom vzdelávaní, ktorá si kladie za prioritu podporu zamestnanosti, nachádzanie kvalitnejších a lepšie finančne ohodnotených pracovných miest pre absolventov programov vyššieho vzdelávania.
Predstavitelia veľkých európskych podnikov vyzvali na rozvíjanie spolupráce medzi školami a súkromnými firmami. Cieľom partnerstiev sa má stať najmä podporovanie záujmu študentov a žiakov o matematiku, prírodné vedy a technológie. Podnikatelia tvrdia, že ak sa preferencie študentov nezmenia, EÚ bude čoskoro čeliť nedostatku odborníkov v týchto oblastiach.
V Európe sa začína rozmáhať negramotnosť. Hodnotiaca správa Komisie tiež dodáva, že pokrok vo vzdelávaní nie je dostatočný, čo bráni naplneniu cieľov Lisabonskej stratégie v roku 2010.
