Agentúra pre jadrovú energiu (NEA), ktorá pôsobí v rámci OECD, zverejnila správu o aktivitách, ktoré členovia agentúry a stále technické výbory prijali v reakcii na nehodu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči v marci 2011.
Dva roky od havárie vo Fukušime EÚ stále hodnotí stav a pokrok v bezpečnosti jadrových elektrární. V Japonsku si katastrofu pripomenuli aj protestmi a hromadnou žalobou.
Združenie ENSREG uviedlo, že do konca roka všetky jadrové regulačné úrady zverejnia vlastný akčný plán pre realizáciu odporúčaní a návrhov vyplývajúcich z partnerských hodnotení záťažových testov. Do niektorých elektrární sa inšpektori prídu pozrieť opäť.
Japonsko je po viac než 40 rokoch bez atómovej energie. Cez víkend odstavili posledný z 50 jadrových blokov. Vláda by chcela výrobu z jadra obnoviť po záťažových testoch, verejnosť je však proti. Aj rok po Fukušime namerali v okolitých školách zvýšenú radiáciu.
Atómové elektrárne, ktoré sú v Japonsku už rok mimo prevádzky, majú byť obeťou iracionálnej „nukleárnej fóbie“ medzi miestnymi komunitami. Na stretnutí v Bruseli to uviedol vedúci japonskej organizácie pre zahraničný obchod.
Osemdesiat percent atómových reaktorov na svete je starších ako 20 rokov, čo zvyšuje obavy o ich bezpečnosť. Uvádza sa to v návrhu správy agentúry OSN, ktorá vyhodnocuje situáciu v sektore rok po havárii vo Fukušime.
Jadrová energia sa od devastujúcej nehody pred rokom v japonskej Fukušime stala bezpečnejšou. V nasledujúcich rokoch sa stane ešte bezpečnejšou, za predpokladu, že vlády, prevádzkovatelia elektrární a regulátori nestiahnu svoju stráž.
Po 44 rokoch prevádzky odstavili vo Veľkej Británii najdlhšie fungujúci jadrový reaktor. V jeho susedstve sa už teraz pripravuje výstavba novej atómovej elektrárne. Miestni ale majú v pamäti haváriu vo Fukušime, ku ktorej došlo takmer pred rokom.
Predstavitelia EK i odborníci z energetiky veria, že atómová energia prekonala šok z Fukušimy. Zástupcovia priemyslu naliehajú na „lepšiu komunikáciu“ s verejnosťou v snahe vyhnúť sa radikálnemu kroku á la Nemecko.
Viaceré významné udalosti, ktoré nastali v sektore energetiky v priebehu posledného roka, výrazne ovplyvnili vnímanie európskej a národnej energetickej politiky. Reflektovali ich aj diskusie v rámci konferencie, ktorá sa tento týždeň konala v Bratislave.
Japonsko v marci 2011 a Nórsko v júli 2011: akékoľvek porovnanie medzi šialenstvom prírody a šialenstvom človeka v Nórsku môže vyznieť umelo. Napriek tomu, ak ich porovnáme na základe týchto tragédii, tak Japonsko aj Nórsko zdieľajú veľmi podobnú kombináciu kvalít a nedostatkov.
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) navrhol náhodné medzinárodné kontroly bezpečnosti v reaktoroch po celom svete. Niektoré krajiny sa však obávajú angažovania zvonku. Agentúra zverejnila aj oficiálnu odbornú správu o havárii vo Fukušime.
Na základe viacerých sťažností od občanov európsky ombudsman tvrdí, že Komisia mohla poskytovať infromácie o kontaminácii potravín po úniku radiácie z japonskej atómovej elektrárne trasparentnejšie.
Po krízovom vývoji v japonskej Fukušime stojí za diskusiu desaťročia stará zmluva o Euratome. Autor analýzy si kladie aj otázku, či by malo Nemecko vystúpiť z Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu.
Ukrajina a celý svet si včera pripomenuli 25. výročie najhoršej jadrovej havárie v dejinách. Zároveň, v súvislosti s únikom rádioaktívnych látok z reaktorov japonskej elektrárne Fukušima, pokračovali protesty proti nukleárnej energii.
Dnes budú niektorí europoslanci argumentovať za zrušenie projektu jadrovej fúzie ITER, a to z dôvodu, že fúzna komora má byť postavená v geologicky aktívnej zóne. Ide o najnovší návrh do diskusie o zaplátaní finančnej diery v mnohomiliardovom výskumnom projekte.
Ukrajina sa dnes (19.4.) bude snažiť získať ďalšie prostriedky na bezpečné uchovanie dôsledkov najhoršej jadrovej havárie v dejinách. Európska komisia na výstavbu nového sarkofágu jadrového reaktoru, ktorý by mal slúžiť minimálne do konca storočia, vyčlení 110 miliónov eur.
V európskych prístavoch by sa na všetkých lodiach z Japonska mala kontrolovať úroveň radiácie či neprekračuje nový stanovený limit. Takýto krok navrhla v piatok Komisia.
Riziká spojené s kontamináciou jódom-131 v Európe nie sú viac podľa nezávislého francúzskeho výskumného inštitútu pre rádioaktivitu CRIIRAD „zanedbateľné“. Inštitút radí tehotným ženám a deťom, aby sa vyhli „rizikovému správaniu“ ako je konzumácia čerstvého mlieka či zeleniny s veľkými listami.
V dôsledku katastrofického vývoja vo Fukušime, vyvstáva otázka nie ako sa dištancovať od jadrového odvetvia, ale ako urobiť tento priemysel bezpečnejším. Uviedla to Claude Fischerová z mimovládnej organizácie Confrontations Europe.
Minulý týždeň dosiahol Európu rádioaktívny mrak z japonskej atómovej elektrárne Fukušima. Francúzske úrady našli v dažďovej vode a mlieku rádioaktívny jód. Jeho stopy sa našli v dažďovej vode aj na Slovensku.
