Od ohlásenia snahy vytvoriť jednotný digitálny trh uplynulo 15 mesiacov. Zverejňovanie navrhovanej legislatívy sa na jeseň dostalo do svojej poslednej fázy.
Slovensko je dnes v niektorých oblastiach chorým mužom Európy. Predsedníctvo v Rade EÚ dáva progresívne zmýšľajúcim aktérom do ruky silné argumenty vo verejnej diskusii o energetike, klíme a životnom prostredí.
Čo je Výbor regiónov? Európsky Výbor regiónov (VR) je poradný orgán Európskej únie zložený z regionálnych a miestnych volených zástupcov. Prostredníctvom VR majú mestá a regióny slovo pri tvorbe právnych predpisov EÚ, čím sa má rozhodovací proces priblížiť k občanom. Podľa VR...
Európska tvorivosť stimuluje rast a zamestnáva milióny občanov. Na to, ako sa kreatívnym odvetviam darí, majú aj naďalej rozhodujúci vplyv národné iniciatívy.
Výrobky možno nanovo navrhnúť tak, aby sa používali dlhšie, aby sa dali opravovať, modernizovať alebo prerábať. Poslednou možnosťou, ktorá „minimalizuje únik zdrojov z kruhu“ je recyklácia.
Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004. Čo Slovensko za 11 rokov členstva dosiahlo? Existujú slovenské témy v EÚ? A ktoré otázky sú pre Slovensko stále citlivé?
Európska komisia Jeana-Clauda Junckera si na začiatku svojho mandátu (2014) zadefinovala 10 hlavných priorít. Prehľad ekonomických priorít Komisie nájdete v tomto súbore liniek.
O kybernetickej bezpečnosti sa hovorí od vzniku prvých počítačov. Problém bezpečnosti sa ešte zvýraznil ich prepájaním prostredníctvom internetu. Dnes, keď sa hovorí o tzv. internete vecí, sa znásobuje počet prístupových bodov, ktoré môžu byť zneužité.
EÚ dokončila revíziu tabakovej smernice, ktorá vstúpi do platnosti od roku 2016. Implementácia na národnej úrovni aktuálne prebieha, pričom viaceré krajiny EÚ zvažujú alebo zavádzajú opatrenia nad schválený európsky rámec.
Tretina svetových potravín končí v koši. Odpad vzniká v rovnakom pomere v rozvojových aj v rozvinutých krajinách. V samotnej Európskej únii ročne vyprodukujeme 100 miliónov ton potravinového odpadu. Relatívne nová téma na európskej úrovni prechádza v ostatných rokoch dynamickým vývojom.
Vývoj energetickej politiky ovplyvnili najmä plynové krízy v roku 2006, 2009 a 2014. Ako prví navrhli Európske energetické spoločenstvo predseda Parlamentu Jerzy Buzek a bývalý predseda Komisie Jacques Delors. Ich víziu ďalej rozvinul bývalý poľský premiér a súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk a neskôr novozvolený predseda Komisie Jean-Claude Juncker, ktorý s vytvorením Energetickej únie poveril slovenského diplomata Maroša Šefčoviča.
Bezprecedentná dohoda medzi dvoma najväčšími ekonomickými blokmi - EÚ a USA - zamestnáva negociátorov, politikov a občiansku spoločnosť v celej Európe. Kým pre jedných je lacným prorastovým stimulom, pre druhých nástrojom korporácií v snahe o oslabenie demokratických vlád.
Európska klimatická a energetická politika sa do roku 2020 riadi cieľmi 20-20-20. Tie doposiaľ priniesli len zmiešané výsledky. Nové ciele 2030 prinášajú ambicióznejšie limity a reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Hoci sa Slovensku darí ciele napĺňať, k ambíciám únie sa stavia rezervovane.
V roku 2013 zverejnil americký občan Edward Snowden cez médiá informácie, ktoré získal z americkej NSA. Verejnosti v Európe po prvýkrát ukázali rozsah sledovania politikov a bežných ľudí zo strany tajných služieb. Čo si z toho EÚ odniesla?
