Zuzana Števulová vysvetľuje, prečo je pre slovenskú žalobu na kvóty relevantný aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v otázke humanitárnych koridorov a čo znamená pre súčasnú európsku azylovú politiku.
Európska únia by mala voči uchádzačom o členstvo zo Západného Balkánu pristupovať podľa toho, kto prvý úspešne dopláva do cieľa. Podľa bývalého čiernohorského diplomata Bojana Sarkica môže konkurenčný boj o vstup rozprúdiť v daných krajinách reformy.
Prijatie Chorvátska do EÚ sa zdržalo a krajina musela urobiť rázne opatrenia v oblasti korupcie. Dôvodom bolo, že EÚ si myslí, že prijatie Bulharska a Rumunska v roku 2007 bolo predčasné, tvrdí chorvátsky žurnalista Augustin Palokaj. Autor opisuje minulosť, súčasnosť a budúcnosť cesty Chorvátska do EÚ.
„Presvedčivé víťazstvo Iva Josipoviča v prezidentských voľbách je dobrou správou nie len pre Chorvátsko ale aj pre celý západný Balkán a v neposlednom rade pre nádeje regiónu stať sa súčasťou Európskej únie“, píše Ivan Vejvida, riaditeľ Balkan Trust for Democracy a belehradskej pobočky German Marshall Fund.
Bývalý bosniansky vysoký štátny predstaviteľ z Chorvátska sleduje anulovanie rozsudku voči svojej osobe. Autor analýzy si kladie otázku, aké má spravodlivosť v tomto prípade možnosti, a aký dopad bude mať celá záležitosť na vzťahy medzi Bosnou a Chorvátskom.
Zdá sa, že Chorvátsko sa zabrzdilo tesne pred vstupom do predsiene k členstvu v EÚ. V analýze autor mapuje postoje jednotlivých aktérov a hodnotí otázku, ktorá nie je len technická, ale aj silno emocionálna.
