Slovensko je dnes v niektorých oblastiach chorým mužom Európy. Predsedníctvo v Rade EÚ dáva progresívne zmýšľajúcim aktérom do ruky silné argumenty vo verejnej diskusii o energetike, klíme a životnom prostredí.
Čo je Výbor regiónov? Európsky Výbor regiónov (VR) je poradný orgán Európskej únie zložený z regionálnych a miestnych volených zástupcov. Prostredníctvom VR majú mestá a regióny slovo pri tvorbe právnych predpisov EÚ, čím sa má rozhodovací proces priblížiť k občanom. Podľa VR...
Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004. Čo Slovensko za 11 rokov členstva dosiahlo? Existujú slovenské témy v EÚ? A ktoré otázky sú pre Slovensko stále citlivé?
Európska komisia Jeana-Clauda Junckera si na začiatku svojho mandátu (2014) zadefinovala 10 hlavných priorít. Prehľad ekonomických priorít Komisie nájdete v tomto súbore liniek.
Vývoj energetickej politiky ovplyvnili najmä plynové krízy v roku 2006, 2009 a 2014. Ako prví navrhli Európske energetické spoločenstvo predseda Parlamentu Jerzy Buzek a bývalý predseda Komisie Jacques Delors. Ich víziu ďalej rozvinul bývalý poľský premiér a súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk a neskôr novozvolený predseda Komisie Jean-Claude Juncker, ktorý s vytvorením Energetickej únie poveril slovenského diplomata Maroša Šefčoviča.
Európska klimatická a energetická politika sa do roku 2020 riadi cieľmi 20-20-20. Tie doposiaľ priniesli len zmiešané výsledky. Nové ciele 2030 prinášajú ambicióznejšie limity a reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Hoci sa Slovensku darí ciele napĺňať, k ambíciám únie sa stavia rezervovane.
Zloženie novej Európskej komisie bude známe na jeseň 2014. Stojí pred ňou viacero výziev. Prvou bude spôsob jej kreovania, ktorý by mal byť do väčšej miery ovplyvnený výsledkom volieb do Európskeho parlamentu a druhou je jej pracovný program v kontexte hospodárskej krízy.
Európsky systém obchodovania s emisiami čakajú od budúceho roku zásadné zmeny. Členské štáty sa napríklad samostatne rozhodovali, na aké účely použijú výnosy získané z aukcií povoleniek. Slovensko podporí hlavne veľké infraštruktúrne projekty, Nemecko všetky prostriedky venuje na projekty ochrany klímy a rozvoja obnoviteľnej energie, Bulharsko nezabúda ani na rozvoj elektromobility.
Vedeli ste, že prvé autá boli vlastne elektromobily? Prečo ich nahradil spaľovací motor? A prečo sa svet v 21. storočí vracia k tomuto vynálezu? Zistite viac o výhodách, prekážkach a projektoch novodobého rozvoja e-mobility predovšetkým v Európe a na Slovensku.
Súčasná podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP/CAP) platí od januára 2014. Je to najväčšia reforma za posledné dekády. Rodila sa v širokej diskusii od apríla 2010 a minulý rok pre ňu znamenal prechodné obdobie.
Plán EÚ o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo závisí od transformácie prenosových sústav, ktoré dokážu flexibilne a zároveň stabilne integrovať obnoviteľné zdroje a tiež zavedenia inteligentných meračov umožňujúcich šetriť energiu priamo u zdroja, čiže odberateľa energie. Dokáže Európa prekonať výzvy súvisiace s rozvojom inteligentných sietí?
Európska komisia koncom júna 2011 zverejnila návrh rozpočtového rámca na obdobie 2014 – 2020. Európska rada vo februári 2013 schválila rozpočet nižší o viac ako 87 miliárd eur. Odborníci finančné vyjednávania považujú za najväčšiu hru a najväčší boj z pohľadu čísel v celej Európskej únii.
Kľúčovými prioritami nadchádzajúceho poľského predsedníctva v druhej polovici roku 2011 sú vydláždenie cesty pre uzavretie „ambicióznej dohody" o spoločnom rozpočte na obdobie rokov 2014 až 2020, energetická bezpečnosť a Východné partnerstvo EÚ. Poľskí predstavitelia zároveň využili všetky svoje páky na to, aby zabezpečili, že Európa zachová svoje politiky prerozdeľovania, vrátane regionálnej politiky, aj v časoch šetrenia.
Európska únia zavádza ambicióznu energetickú politiku v snahe zlepšiť bezpečnosť dodávok a dosiahnuť svoje ciele v znižovaní emisií. Ako proces rozhodovania EÚ v otázkach súvisiacich s energetikou funguje? A akú úlohu hrá priemyselný sektor či záujmové skupiny?
Diskusia o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ prebieha na pozadí nevídaného zvýšenia svetových cien potravín v rokoch 2007 a 2008. Európski farmári varovali, že pokusy o liberalizáciu celosvetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami by ich mohli doviesť na prah bankrotu.
Uhlíkové clá na hraniciach Európskej únie? Výraznejšie zníženie skleníkových plynov? Po neúspechu klimatickej konferencie v Kodani sa viera v globálny boj s klimatickými zmenami obnovila v Cancúne.
Prvého júla 2010 sa Belgicko stalo predsedníckou krajinou EÚ. Únii tak bude šesť mesiacov „vládnuť“ krajina, ktorú spravuje dočasná vláda a kde nedávne národné voľby vyhrala strana volajúca po rozdelení Belgicka na Flámsko a Valónsko.
S rastúcou svetovou populáciou a stále intenzívnejšou industrializáciou sa vyostruje boj o surovinové zdroje. Tento trend vzbudzuje obavy o prístup európskeho priemyslu ku kľúčovým prírodným zdrojom.
Nový tím európskych komisárov pod vedením José Manuela Barrosa už nastúpil do svojho úradu. S tým súvisia aj výmeny na mnohých vysokých postoch Európskej komisii.
Členské štáty po intezívnych vyjednávaniach stanovili päť hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktorá nahradila Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Medzi hlavné priority patrí „zelený rast“, inovácie, vzdelávanie, obmedzovanie chudoby a zamestnanosť.
