Biologicky rozložiteľný odpad tvorí približne 40 % komunálnych odpadov, ktoré ročne na Slovensku vyprodukujeme. Od začiatku roka vstúpil do platnosti nový zákon o odpadoch, ktorý zakazuje vyvážať takýto zelený odpad na skládky. Zároveň prikazuje starostom a primátorom zabezpečiť pre obyvateľov svojich miest a obcí dostatočný počet nádob na odpad zo záhradky, kuchyne či reštaurácií.
Čo však s vyzbieraným odpadom? Odpoveď sa pokúšajú nájsť medzinárodní partneri projektu Valorg, ktorý podporila aj Európska komisia. Zhodnocovanie biologických odpadov a tvorbu zelených pracovných pozícií okrem Francúzska, Cypru, Španielska a Belgicka testuje aj Slovensko a to už od roku 2014.
„Cieľom (projektu Valorg) je dať možnosť ľudom aj s nízkou kvalifikáciou zamestnať sa,“ priblížila riaditeľka CKV Consult Anna Szuhová, ktorá projekt vedie na Slovensku.
„Spoločne sme vyvinuli vzdelávací program, ktorý aplikujeme v teréne,“ dodala riaditeľka programu Agnes Guth Costa z Régie des Ecrivains v Štrasburgu. Každá partnerská krajina na svojom území pri zhodnocovaní odpadov „experimentuje“ s novými metódami. Na Slovensku beží projekt v obciach horného Žitného ostrova.
Traja slovenskí partneri, ktorí sú do medzinárodného kozorcia zapojení, majú aj inštitucionálnu podporu Ministerstva životného prostredia a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Toto medzirezortné prepojenie, kde jedni majú potreby a druhí vedia poskytnúť pracovnú silu, vzdelávanie a kvalifikáciu tejto pracovnej sily, je veľmi dôležité,“ vysvetlila Anna Szuhová.
Keďže projekt ešte nie je ukončený, nie je ani jasné koľko pracovných miest napokon na Slovensku vznikne. Každá samospráva však v rámci svojich zákonných povinností musí s biologicky rozložiteľným odpadom pracovať a teda potenciál je veľký.
„Vzdelávacie programy budú akreditované a úrady práce budú môcť svojich dlhodobo nezamestnaných do týchto programov zapojiť. Na druhej strane, samosprávy budú vedieť týchto ľudí prijať, pretože ich potreba je vysoká,“ zdôraznila slovenská šéfka projektu.
Hoci odpadové hospodárstvo spadá do kompetencie miest a obcí, podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), Gabriela Németh, vidí príležitosť aj pre vyššie územné celky. Práve tie sú totiž najväčší zriaďovatelia stredných škôl a teda môžu dozrieť na to, aby „zelené pracovné miesta mali aj vhodnú pracovnú silu s potrebnou kvalifikáciou“.
Podpredsedníčka BSK zdôraznila, že aj keď v prípade Bratislavského kraja nemôžeme hovoriť o vysokej nezamestnanosti, sociálne inovácie jej nie sú ľahostajné. „Máme tu cieľové skupiny, ktoré sú viacnásobne znevýhodnené a majú problémy získať zamestnanie,“ povedala, s tým, že práve zelené pracovné miesta by mohli byť odpoveďou na zvýšenie zamestnanosti ľudí s nízkou kvalifikáciou.