Priemerný Európan v roku 2013 vyprodukoval 481 kg, čo je približne o 9 percent menej, ako v predkrízovom období. Ekonomiky členských štátov však zároveň rástli, čo mnohí experti vnímajú, ako úspech na ceste k „zelenému“ alebo „udržateľnému“ rastu.
Ekonomický rast sa v trhových ekonomikách tradične spája s nárastom spotreby, využívania energií a zdrojov a teda aj nevyhnutne s odpadom. Hospodársky rast prináša vyššiu životnú úroveň, prácu pre ľudí a tým aj vyššie príjmy pre štát. Svedčí o tom aj nová štatistika Eurostatu.
Najviac vyprodukovaného odpadu na obyvateľa mali už tradične silné ekonomiky ako Dánsko (747 kg/os), Luxembursko (653 kg/os), či Nemecko (617 kg/os). Naopak najmenej odpadu vyprodukovali Rumuni (272 kg/os), Estónci (293 kg/os), Poliaci (297 kg/os) a Slováci (304 kg/os).
Ekonóm Herman Daly už v 70. rokoch upozornil aj na negatívne dôsledky hospodárskeho rastu v podobe environmentálnych záťaží, ktoré sú „nevyhnutne neekonomické.“ Odpad prispieva k znehodnoteniu pôd, kontaminácii riek a morí.
Európska komisia preto považuje prevenciu vzniku odpadu za svoju prioritu. Zároveň podporuje aj spracovanie a zhodnocovanie nechcených odpadov, tak, aby ďalej neznečisťovali životné prostredie.
Recykláciu podporujú aj odpadové smernice EÚ z roku 2008, ktoré zaväzujú členské štáty zvýšiť jej podiel až na úroveň 50 percent. Napriek tomu však nová štatistika Eurostatu potvrdila, že niektoré štáty, vrátane Slovenska, aj naďalej zaostávajú.
Rumuni a Slováci recyklujú najmenej z členských štátov EÚ, len 3-4 percentá. Ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky sa približujú k 16-21 percentám. Na slovenských skládkach skončilo v roku 2013 viac ako 77 percent odpadu.
Hoci k nízkym číslam pravdepodobne prispela aj odlišná metodológia zberu dát Eurostatu, viacerí slovenskí experti v oblasti odpadov potvrdzujú neblahú situáciu na slovenskom trhu.
„Štatistiky síce existujú, ale už dnes s určitosťou vieme, že niektoré množstvá odpadov sú evidované viackrát. Máme opodstatnenú obavu, že v skutočnosti je vytriedeného odpadu z obalov menej ako sa štatisticky deklaruje, takže výsledky triedeného zberu budú horšie ako sa predpokladá,“ povedala v októbrovom rozhovore pre EurActiv riaditeľka oprávnenej organizácie ENVI-PAK Hana Nováková.
Samo Ministerstvo životného prostredia SR totiž potvrdilo, že nepozná kvôli neprehľadnému systému presné údaje a hodnoty. Nový kontroverzný zákon o odpadoch, ktorý len pred pár dňami podpísal prezident Andrej Kiska, má situáciu riešiť a prispieť k vytvoreniu prehľadnej štatistiky.