Politické nástroje, ktoré má Slovensko v súčasnosti k dispozícii nie sú „dostatočné“ na podporu ekologického správania. Upozornila na to Európska komisia v najnovšej hodnotiacej Správe o krajine.
„Zákon odpadoch nadobudol účinnosť v januári 2016, je však neisté, či vytvorí účinný systém nakladania s odpadmi na dosiahnutie recyklačného cieľa pre rok 2020 na úrovni 50 %,“ tvrdí Komisia.
Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou mierou skládkovania v EÚ. Údaje Eurostatu naznačujú, že v roku 2012 Slováci na skládky vyviezli až 76,7 všetkého komunálneho odpadu, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý dosiahol približne 24 %.
Pre porovnanie Česká republika, ktorá začínala na rovnakej „štartovacej čiare“ skládkovala v roku 2013 len 56,5 % odpadov.
Komisia vidí dôvod vysokého podielu ekologicky nevhodného spracovania odpadu najmä v príliš nízkych poplatkoch za vstup na skládku. Napríklad v roku 2014 obce zaplatili za tonu komunálneho odpadu po vytriedení menej ako štyroch zložiek 9,96 eura a po vytriedení piatich zložiek iba 4,98 eura. Za uskladnenie tony nebezpečného odpadu firmy zaplatili 33,19 eura.
Dostatočný stimul na podporu recyklácie pritom podľa štúdie Európskej komisie z roku 2012 vytvára až poplatok na úrovni 40 eur.
Z analýzy organizácie CEWEP z roku 2012 vyplýva, že práve krajiny s najnižším podielom skládkovania majú aj najvyššie poplatky za ukladanie odpadu. Napríklad v Rakúsku za uskladnenie tony odpadu na skládke podnikatelia a obce zaplatili v priemere od 60 do 130 eur v závislosti od zloženia odpadu, v Dánsku to bolo 75-110 eur, v Írsku približne 75 eur za tonu.
Naopak v Česko podnikatelia zaplatili v priemere 22,6 eura za tonu odpadu, v Maďarsku asi 35 eur. V prípade Poľska existuje podobne ako na Slovensku viacero kategórií odpadu, ktorých skládkovanie je rôzne ocenené. Za tonu zmesového komunálneho odpadu ale Poliaci v roku 2012 zaplatili 26,6 eur.