Členské štáty chcú zlepšiť situáciu v európskom odpadovom hospodárstve

Autor: Patrick - Patrick, Zdroj: Wikimedia Commons

Až 130 plánovaných legislatívnych opatrení druhej Barrosovej Komisie je v súčasnosti prehodnocovaných novým Junckerovým tímom.  

Komisia predloží svoj nový legislatívny plán na rok 2015 už budúci týždeň v stredu (17. december). Dovtedy musia inštitúcie, a predovšetkým komisár zodpovedný za lepšie regulácie Frans Timmermans, rozhodnúť, s ktorými iniciatívami a legislatívnymi návrhmi predchádzajúcej exekutívy bude Komisia pokračovať.

Medzi najdiskutovanejšie návrhy patrí balíček opatrení tzv. obehového hospodárstva. Záujmové združenie BusinessEurope Komisii adresovalo list, v ktorom ju žiada, aby nepokračovala v návrhu Barossovej Komisie. Minulý týždeň však bola pripravovaná odpadová legislatíva podporená až jedenástimi ministrami životného prostredia.

Balíček opatrení zameraných na zlepšenie situácie v európskom odpadovom hospodárstve podporili environmentálni ministri z Nemecka, Francúzska, ale aj z Belgicka, Cypru, Grécka, Talianska, Luxemburska, Portugalska, Španielska, Švédska a Slovinska. Slovensko sa k podpornému listu nepridalo.

V roku 2010 sa v EÚ vytvorilo 2,5 miliárd ton odpadu. Iba 36% z celkového množstva bolo recyklované. Komisia tvrdí, že prechod na tzv. obehové hospodárstvo sa nestane sám od seba.

Problémom je zle nastavená finančná podpora, ale aj fakt, že väčšina spotrebiteľov nepociťuje potrebu recyklovať, vyhlásil veľvyslanec Nemecka pri EÚ Richard Kuhnel.

Nemecký minister životného prostredia potvrdil, že Nemecko stojí za návrhom Komisie, vyžaduje si však hlbšiu analýzu a výrazné zlepšenie. „V podstate sa všetci zhodujeme, že potrebujeme obehové hospodárstvo…avšak skoro nič z návrhu Komisie sa nedá prakticky využiť. Musíme toho ešte veľa zlepšiť,“ dodal Andreas  Jaron.

Kde je problém?

Najpálčivejšia je otázka recyklačných limitov. V návrhu Komisie stojí, že členské štáty musia do roku 2030 recyklovať 70% komunálneho odpadu a 80% odpadov z obalov.

V súčasnosti až 20 členských štátov posiela viac ako 50% odpadu na skládky. Medzi nimi je aj Slovensko, ktoré skládkuje viac ako 70% odpadu. Očakávať, že tieto štáty dosiahnu do roku 2030 70% recyklačný limit je podľa Jarona nerealistické.

Ďalším problémom je podľa nemeckého ministra spôsob a metodológia na výpočet úrovne recyklácie v členských štátoch. Niektoré štáty, ako napríklad Nemecko, počítajú recyklovaný objem z celkového množstva komunálnych odpadov, iné sa rozhodli brať do úvahy iba celkové množstvo vyzbieraných recyklovateľných materiálov, ako sú kovy, plasty, papier, či kompost.

Jedným z vyčítaných nedostatkov navrhovanej odpadovej legislatívy je, že neharmonizuje metodológiu na výpočet kvót. Nebolo by tak možné efektívne kontrolovať a porovnávať jednotlivé členské štáty.

Problémy by malo aj Slovensko

Slovensko v roku 2010 recyklovalo iba 25% komunálneho odpadu. Miera recyklácie obalov bola podľa Eurostatu približne 62%. Prísnejšie recyklačné limity by boli na Slovensku len ťažko dosiahnuteľné.

Súčasné štatistiky sú navyše podľa odborníkov viac ako nejasné. Dôvodom je zle nastavený systém odpadového hospodárstva, ktorý umožňuje niektoré množstvá odpadov evidovať viackrát.

„Máme opodstatnenú obavu, že v skutočnosti je vytriedeného odpadu z obalov menej ako sa štatisticky deklaruje, takže výsledky triedeného zberu budú horšie ako sa predpokladá,“ potvrdila na konferencii Samospráva a triedený zber riaditeľka oprávnenej organizácie ENVI-PAK Hana Nováková.

Nový slovenský zákon o odpadoch by mal situáciu na trhu s odpadmi sprehľadniť.

Hoci trhoví hráči sa zhodujú, že súčasná situácia sa musí riešiť, nie všetci sú spokojní so znením nového zákona. Viaceré organizácie vyjadrili znepokojenie nad možnosťou monopolizácie trhu s odpadmi, či ohrozenia hospodárskej súťaže (Viac sa dozviete budúci týždeň v pripravovanom rozhovore so zástupcami advokátskej kancelárie TaylorWessing).

Návrh zákona o odpadoch prešiel vnútrokomunitárnym pripomienkovým konaním, ktoré bolo ukončené  1. decembra. Pripomienky Európskej komisie k navrhovanému zákonu Ministerstvo životného prostredia (MŽP) obdržalo  už 2. decembra. Charakter pripomienok je však neznámy, pretože MŽP zatiaľ dokument nezverejnilo.