V stredu Komisia navrhla Rade, aby na ďalšie tri mesiace povolila dočasné kontroly na niektorých hraniciach v Rakúsku, Nemecku, Dánsku Švédsku a Nórsku, ktoré tieto krajiny zaviedli v reakcii na migračnú krízu.
Zároveň však zdôraznila, že máj má byť posledným dátumom. „Návrat k normálu je otázkou troch mesiacov“, povedal komisár Dimitris Avramopoulos.
Podľa diplomatických zdrojov ich však chce Nemecko ponechať dlhšie. V krajine prebehnú 24. septembra federálne voľby, a imigrácia a bezpečnosť budú v kampani silno zastúpené.
S posilnením ochrany vonkajších hraníc však môže Berlín ťažko argumentovať, že dôvodom kontrol je tlak migrácie. Minister vnútra Thomas de Maizière preto navrhol právnu rekvalifikáciu odôvodnenia kontrol na bezpečnostné obavy.
V posledných dvoch rokoch boli európske krajiny, najmä Nemecko, Francúzsko a Belgicko, terčom krvavých teroristických útokov.
Vzťah medzi voľným pohybom osôb v EÚ a terorizmom však nie je jednoznačný. Šéf Europolu Rob Wainwright minulý týždeň pre Deutsche Welle povedal, že zločinu a terorizmu viac pomáha internet, než Schengen.
“The internet is a far more significant facilitator of crime and terrorism than Schengen will ever be,” Europol chief @rwainwright67 says. pic.twitter.com/6mEh2O4tBP
— DW Conflict Zone (@dw_conflictzone) January 12, 2017
Zatváranie vonkajších hraníc
EÚ sa sústreďuje na zatváranie vonkajších hraníc. Začiatkom leta minulého roku podpísala dohodu s Tureckom, ktorá má zabrániť nelegálnej migrácii, a umožniť, aby boli odmietnutí žiadatelia o azyl vracaní do Turecka.
Zatiaľ čo v 2015 prišiel do Európy viac ako milión migrantov, minulý rok to bolo 360 000. Niektorí odborníci však upozorňujú, že sa pod pokles mohlo podpísať viacero faktorov. Okrem toho, po uzavretí takzvanej Balkánskej cesty hľadá časť migrantov iné cesty. Najväčší tlak je dnes na Taliansko a Maltu.
O uzavretí trasy z Líbye a iných krajín severnej Afriky budú lídri rokovať 3. februára na Malte. Komisia navrhla posilnenie financovania výcviku líbyjskej pobrežnej stráže.
Okrem toho chce zvýšiť financovanie Medzinárodnej organizácie pre migráciu a UNHCR, ktoré pomáhajú zlepšovať podmienky v utečeneckých táboroch v Líbyi, spravovaných vládou aj inými ozbrojenými skupinami, podporiť dobrovoľné návraty migrantov do Líbye, posilniť jej južnú hranicu, a zlepšiť pomoc tým, ktorí majú nárok na azyl v EÚ.
EÚ posilňuje spoluprácu aj s Tuniskom Egyptom a Alžírskom. Pripravuje sa na posilnenie prítomnosti v Agadeze, púštnom meste v Nigeri, ktoré je križovatkou transsaharských migračných trás.
Snahy však komplikujú bezpečnostné riziká. Po páde režimu Muammara Kaddáfího, ku ktorému prispela aj západná vojenská intervencia, líbyjský štát prakticky skolaboval. Nová vláda, podporovaná medzinárodným spoločenstvom, nemá kontrolu nad celým územím krajiny.
Veľmi ťažkej situácii čelia aj migranti prechádzajúci cez krajinu. Ich výpovede, zverejnené vo viacerých médiách, hovoria o krádežiach, zneužívaní a hrozbách, ktorým musia v nestabilnej krajine čeliť.