„Americký zákon môže mať nepredvídané jednostranné následky, ktoré zasiahnu aj energetické bezpečnostné záujmy EÚ“, hovorí predseda Komisie vo vyhlásení.
„Preto sa dnes Komisia zhodla, že ak sa na naše obavy nebude dostatočne prihliadať, sme pripravení zareagovať v horizonte niekoľkých dní.“
S odkazom na volebný slogan prezidenta Donalda Trumpa povedal, že „Amerika ako prvá nemôže znamenať, že záujem Európy bude posledný“.
https://euractiv.sk/clanky/energetika/komisia-varovala-americanov-aby-neprestrelili-s-protiruskymi-sankciami/
Zákon počíta so zavedením sankcií voči akejkoľvek firme, ktorá prispieva k rozvoju, údržbe, modernizácii či oprave ruských energetických produktovodov.
Európskym diplomatom sa podarilo zaviesť do textu len čiastočné zmeny: hranica ruskej účasti, za ktorou sa na projekt budú vzťahovať sankcie, bola zdvihnutá z 10 na 33 percent.
Predstavitelia EÚ však pre EURACTIV povedali, že potrebujú ďalšie vysvetlenie k dodatku zákona, podľa ktorého bude americký prezident sankcie konzultovať so spojencami USA.
O zákone včera diskutovalo kolégium Komisie. Juncker, aj podpredseda EK Jyrki Katainen, zdôraznili, že diplomatické úsilie prinieslo ovocie. Podľa interného zdroja však priznali, že všetky obavy sa nepodarilo rozptýliť, a „Európa je pripravená konať“.
Tím komisára pre energetiku a klímu Miguela Arias Cañeteho pripravil zoznam projektov, ktoré by mohol zákon zasiahnuť.
Predseda Komisie Jean-Claude Juncker zdôraznil, že EÚ nespochybňuje režim sankcií voči Rusku. Kritizuje ale nedostatok koordinácie z americkej strany.
Možné opatrenia
Komisia diskutovala o možnostiach, ktoré EÚ má na prijatie odvetných opatrení. Nehovorilo sa však o žiadnych konkrétnych amerických projektoch, či sektoroch, na ktoré by bolo možné cieliť sankcie.
EÚ bude pokračovať v diplomatickom úsilí o minimalizáciu škody. No ak zákon negatívne postihne európske energetické záujmy, prijme odvetné opatrenia podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí Komisia.
Komisia pridá americký zákon do nariadenia, na základe ktorého nie je možné v EÚ presadiť akékoľvek rozhodnutie opierajúce sa o americký zákon s extrateritoriálnym účinkom.
Firmy, ktoré budú postihnuté sankciami, budú môcť žiadať o náhradu škody na európskych súdoch. Náhrada môže byť vykonaná aj zhabaním tovarov entity, ktorá škodu spôsobila.
Bezprostredná hrozba?
EÚ s reakciou počká, pokiaľ bude zákon úplne schválený, a implementovaný. V prípade potreby ochrany európskych energetických záujmov však môže Komisia konať už predtým, ako bude potrestaný nejaký konkrétny projekt.
Niektorí predstavitelia však pochybujú o bezprostrednosti odvetných opatrení EÚ. Silné vyhlásenia sú podľa nich len súčasťou politického manévrovania, ktoré má ochrániť najmä kontroverzný projekt Nord Stream 2.
Súčasným tranzitným krajinám, ako Poľsko či Slovensko, hrozí, že po dokončení projektu stratia časť príjmov z prepravných poplatkov. Proti projektu protestujú, podľa nich len zvyšuje energetickú závislosť EÚ na Rusku.
https://euractiv.sk/clanky/energetika/lajcak-sa-v-kaliningrade-zasadil-za-tranzit-plynu-cez-ukrajinu/
Spojené štáty sú proti projektu už od čias Obamovej administratívy. Podľa predstaviteľov EÚ v čase, keď Komisia rozhodla, že o projekte majú rozhodnúť členské krajiny, americká misia pri EÚ v Bruseli tvrdo lobovala u národných vlád, aby bol projekt zaradený do Tretieho energetického balíka EÚ. To by konštrukciu plynovodu prakticky zablokovalo.
Nord Stream 2 presadzuje najmä Nemecko. Plynovod totiž prinesie surovinu priamo z ruského územia na nemecký trh, obíde tranzitné krajiny. Podľa nemenovaných predstaviteľov Únie je dnes Berlín hlavným iniciátorom napínania svalov voči USA.
https://euractiv.sk/clanky/energetika/americke-sankcie-mozu-naozaj-spomalit-stavbu-nord-streamu-2/
Zdroje z okolia Junckera však zároveň zdôraznili, že v hre je viac ako len jeden projekt. Potenciálne americké sankcie môžu ohroziť širšie európske energetické záujmy.
Komisia napríklad hovorí, že americký zákon môže zasiahnuť aj údržbu a rozvoj plynovodov v Rusku, ktoré napájajú ukrajinský tranzitný systém. Postihnúť môže aj projekty, ktoré sú kľúčové pre európske snahy o diverzifikáciu zdrojov, ako je projekt Baltského skvapalneného plynu.
Odveta Moskvy
Rusko varuje, že čoskoro môže prijať voči USA odvetné opatrenia.
„Z pohľadu väzieb Ruska a USA sú to celkom smutné správy“, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Hovoríme o extrémne nepriateľskom kroku.“
Keď sa nové sankcie stanú zákonom, prezident Putin rozhodne, či a ako bude Moskva odpovedať, informoval hovorca. Zástupca ruského ministra zahraničných vecí varoval, že týmto krokom sa dostávajú bilaterálne vzťahy do neprebádaných vôd a stráca sa akákoľvek nádej na ich blízku nápravu.