„Je to po prvýkrát, čo mi šéf štátu alebo vlády, ktorý prichádza na návštevu, hovorí najskôr o sociálnej Európe,“ povedal šéf Európskej komisie po stretnutí s novým francúzskym prezidentom.
„Je to novinka. Ale nebol som prekvapený,“ podotkol Jean-Claude Juncker na tlačovke s Emmanuelom Macronom.
Hlavnou témou stretnutia, ktoré sa konalo vo štvrtok 25. mája, boli vyslaní pracovníci. Zamestnanci, ktorí sú krátkodobo vyslaní do iného členského štátu, boli aj jedným z hlavných motívov predvolebnej kampane vo Francúzsku. Macron sa zasadzoval za revíziu európskej smernice a pokračuje v tom aj teraz.
Zhodli sa na boji proti dumpingu
„Potrebujeme Európu, ktorá chráni,“ povedal nový francúzsky prezident pred bruselskými novinármi.
Vyzval na „Európu, ktorá skoncuje so sociálnym dumpingom a ktorá pracuje na fiškálnej konvergencii.“ Aj podľa Junckera idú boj proti sociálnemu dumpingu a boj proti daňovému dumpingu ruka v ruke.
V otázke vyslaných pracovníkov, ktorá vo Francúzsku budí vášnivé politické diskusie, žiada prezident „konzistentný, jasný, dôsledný prístup, ktorý chráni pracovníkov, zvlášť tých najchudobnejších.“
Zopakoval tak požiadavky, ktoré už vyslovil na prvom stretnutí s nemeckou kancelárkou a predsedom Európskej rady.
Francúzsko: druhá najväčšia destinácia
Keďže vyslaní pracovníci pôsobia v zahraničí obmedzený čas, naďalej sa nich vzťahuje zákonník práce domovskej krajiny. Súčasná smernica vyžaduje len to, aby plnili minimálne kritériá prijímajúcej krajiny v otázkach ako výška mzdy či dĺžka pracovného času.
Francúzsko bolo v roku 2014 druhou najväčšou európskou destináciou detašovaných pracovníkov. Najviac ich cestovalo do Nemecka, píše sa v analýze francúzskeho ministerstva hospodárstva z júna 2016. Pripomína však aj to, že Francúzsko je na druhom mieste v počte vyslaných pracovníkov, hneď za Poľskom a Nemeckom.
https://euractiv.sk/rozhovory/socialna-politika/francuzsky-politolog-nas-trapi-socialny-dumping-vas-zase-nizke-platy/
Hoci západné krajiny stále vysielajú viac detašovaných pracovníkov ako východné, pomer sa obracia.
„Čo sa týka krajiny pôvodu, firmy z EÚ15 detašujú viac pracovníkov ako tie z členských štátov, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004, 2007 a 2013 (55 oproti 45 percentám), ale podiel druhej skupiny pravidelne stúpa,“ uvádza analýza.
Macron chce viac kontroly
Na štvrtkovej tlačovke Macron ocenil návrh na revíziu smernice o vyslaných pracovníkoch, s ktorým prišla Komisia v roku 2016 na žiadosť Paríža a Berlína.
„Chcem, aby sme išli ešte ďalej, čo sa týka nástrojov kontroly,“ apeloval Macron pred Junckerom. Zasadil sa tiež za princíp, podľa ktorého „má byť v rovnakej krajine za rovnakú prácu rovnaký plat.“
Navrhovaná novela sa riadi práve týmto princípom. Kým dnes musia vyslaní pracovníci dostávať aspoň minimálny plat v hostiteľskej krajine, po novom by im zamestnávateľ mal vyplácať priemernú mzdu v danom sektore.
Proti tomu tvrdo protestovali novšie členské štáty. Parlamenty 11 krajín dali návrhu revízie žltú kartu. Komisia svoj prístup zdôvodnila a – v zhode s procedúrou žltej karty – trvá na svojom.
Rozdielne záujmy východu a západu
Krajiny ako Francúzsko a Nemecko sa obávajú konkurencie lacnejších pracovníkov z východu. Paríž sa v minulosti dokonca vyhrážal, že súčasnú smernicu o vyslaných pracovníkoch prestane uplatňovať.
Novšie členské štáty sa zase boja, že za nových podmienok budú ich občania ťažšie zamestnateľní.
V praxi totiž vyslaným pracovníkom strhávajú firmy z minimálnej mzdy náklady na prepravu či ubytovanie v hostiteľskej krajine. Vyslaný pracovník tak môže vychádzať lacnejšie ako domáci zamestnanec.
Rozdiel medzi výškou odvodov v domácej a hostiteľskej krajine však nie je podľa analýzy ministerstva hospodárstva rozhodujúci. Vo Francúzsku sú totiž najnižšie príjmy oslobodené od niektorých odvodov.
Lepšie vynucovanie platných pravidiel
Firmy s vyslanými pracovníkmi môžu oproti domácim firmám získať výhodu porušovaním európskych pravidiel. Na to narážal aj Macron.
Analýza francúzskeho ministerstva hospodárstva uvádza ako príklady schránkové firmy, neplatenie odvodov v domácej krajine či zneužívanie pracovníkov v hostiteľskej krajine.
Lepšie vynucovanie platných pravidiel mala za cieľ práve posledná schválená revízia smernice z roku 2014.
Rada Európskej únie, kde sú zastúpené členské štáty, je v otázke revízie smernice naďalej rozdelená. Zmieriť ju chce Európsky parlament, ktorý sa bude smernicou zaoberať v júli 2017.
Alternatívou je nezrozumiteľná Európa
Ak sa nepodarí presadiť novelu smernice z dielne Európskej komisie, „budeme mať Európu, ktorá je nezrozumiteľná pre našich spoluobčanov a ktorú už nemôžeme obhajovať,“ varoval Macron.
Na novinársku otázku o odpore novších členských štátov odpovedal, že bude „rešpektovať Komisiu … ale aj viaceré východnejšie členské štáty.“
„Musíme sa naučiť spolunažívať,“ skonštatoval Macron.
„Dnešné fungovanie detašovanej práce v Európe a zvlášť vo Francúzsku oslabuje európsku myšlienku a živí extrémizmus a v istom ohľade nenávisť voči cudzincom,“ podotkol prezident, ktorý v kampani zvíťazil nad extrémistkou Marine Le Penovou.
Živilo to aj diskusiu o brexite
Podľa Macrona „chyby vo fungovaní (pracovnej migrácie) živili sčasti aj diskusiu o brexite.“
Vo francúzskej prezidentskej kampani žiadali kandidáti krajnej ľavice a pravice, Jean-Luc Mélenchon a Marine Le Penová, zrušenie smernice o vyslaných pracovníkoch. Pripúšťali aj úplné vystúpenie Francúzska z EÚ.
Vyslaní pracovníci sa stali symbolom sociálneho dumpingu, hoci vo Francúzsku tvoria len jedno percento práceschopného obyvateľstva.
Šok však mohol spôsobiť prudký nárast počtu vyslaných pracovníkov za posledné roky. Medzi rokmi 2000 a 2015 stúpol ich počet vo Francúzsku zo 7 500 na 286 025, uvádza analýza ministerstva hospodárstva. Až 27 percent z nich pracuje na stavbách.