Bývalý podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš pôsobí ako hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Je tiež predsedom Strategickej poradnej skupiny pre podporu ukrajinských reforiem.
Viackrát ste sa v súvislosti s reformami na Ukrajine vyjadrili, že najdôležitejšou reformou, ktorá je zároveň tou najťažšou, je politická reforma. Akými politickými reformami krajina prechádza teraz?
Reformy na Ukrajine sú naozaj viac politickou ako technickou výzvou. To isté platí o akejkoľvek inej postkomunistickej transformácii, ktorá na Ukrajine prebieha v skutočnosti až teraz. Technické výzvy, ktoré sa objavovali v začiatkoch, súviseli najmä s nedostatkom skúseností.
Reformy sú navyše vnímané ako nepopulárne a politici všade na svete nepopulárnymi nechcú byť. Odkladajú ich nielen preto, že sú nepopulárne, ale aj preto, že z doterajšieho nastavenia profitujú vplyvné skupiny a vplyvní ľudia, ktorí proti zmenám bojujú. Je to veľká výzva pretože nepriatelia zmien, oligarchovia, ktorí zo situácie profitujú a populisti vychádzajú na povrch v rovnakom čase, ako reformy.
V novembri si Ukrajinci pripomenú už štvrtý rok od Euromajdanu, ktorý odštartoval celý proces ukrajinskej transformácie. Ako sa Ukrajinu za štyri roky podarilo reformovať?
Prvýkrát v histórii po Euromajdane sa dnes skorumpovaný, oligarchický a deformovaný systém naozaj mení smerom k fungujúcej trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. Za takmer štyri roky sa urobilo viac ako za predchádzajúcich vyše dvadsať rokov. Mohlo sa však urobiť omnoho viac a ešte stále veľa urobiť treba.
Ukrajina je špecifická tým, že štruktúry, ktoré z deformovaného prostredia profitujú, sú omnoho silnejšie politicky aj ekonomicky. Korupcia na Ukrajine nie je len na najvyšších úrovniach, je ňou prelezený celý systém.
Veľkým úspechom, aj napriek tomu, že sa to tak z vonku nezdá, je aj boj s korupciou, kde sa dosiahlo veľmi veľa.
Rozoberme si teda úspešné reformy. Ktoré by ste medzi ne zaradili?
Najvýraznejšie pozitívne zmeny boli v oblasti makroekonomickej stabilizácie. Najmä v oblasti zníženia obrovského fiškálneho deficitu a tiež v oblasti stabilizácie meny. Dôležitý bol prechod na plávajúci kurz, ktorý vytvára istý kontrolný mechanizmus a bráni manipulácii s menou.
Vyčistil sa tiež bankový sektor. Pod kontrolu sa dostala inflácia. Veľkým úspechom, aj napriek tomu, že sa to tak z vonku nezdá, je aj boj s korupciou, kde sa dosiahlo veľmi veľa. Zmenšil sa pre ňu priestor a významný vplyv na to mala aj deregulácia cien energií. Vplyvní ľudia a oligarchovia predtým nakupovali plyn vo veľkom za ceny pre domácnosti. Následne ho predávali podnikom alebo exportovali za skutočné, trhové ceny. Išlo o miliardy dolárov, o ktoré takýmto spôsobom každoročne prichádzal štát. Ten musel spätne dotovať Naftogaz, ktorý bol stratový, keďže predával za nízke, regulované ceny, ktoré tvorili napríklad pri plyne pre domácnosti len 12 percent skutočných trhových cien.
Čítajte aj: Dramatická ratifikácia dohody je na konci. Ukrajina je asociovaný partner EÚ
Deregulácia cien energií pomohla aj boju s korupciou, avšak hovorí sa o tom, že projekt nie je taký efektívny, ako sa pôvodne predpokladalo.
Problémov je stále veľmi veľa. Obchod s energiami bol najväčším zdrojom korupcie a dnes už pre takéto korupčné obchody nie je priestor, pretože ceny pre domácnosti sa deregulovali.
Spomínali ste bankový sektor, ktorý bol významným zdrojom korupcie. K akým reformám došlo v tomto odvetví?
80 zo 180 bánk bolo zavretých úplne. Tie, ktoré boli zavreté, slúžili predtým na rozkrádanie. Banky prijímali peniaze vo forme vkladov. Následne tieto peniaze požičiavali takmer výhradne spriazneným firmám, ktoré im ich spätne nevracali. Aby banky mohli peniaze vracať vkladateľom, využíval sa na to garančný fond a štátny rozpočet. Boli prijaté a dnes sú uplatňované prísne pravidlá dohľadu nad bankami v kapitálovej primeranosti.
Tretím najväčším zdrojom korupcie na Ukrajine boli verejné obstarávania. Aké zmeny sa robili tam?
Verejné obstarávanie je všade komplikované, no na Ukrajine bolo úplne mimo kontroly. Zaviedol sa systém elektronického verejného obstarávania pod názvom ProZorro. Dnes sa povinne uplatňuje v celom verejnom sektore. Aj v tejto oblasti dnes už môžeme hovoriť o minimalizovaní zdroja korupcie.
Recesia, ktorá bola na Ukrajine v rokoch 2015 a 2016, nevznikla kvôli reformám, ale kvôli tomu, že 25 rokov sa reformy nerobili.
Reformy sa ale nedotkli úplne všetkých primárnych zdrojov korupcie na Ukrajine. Ktoré významné kapitoly sú ešte otvorené?
Významným zdrojom korupcie sú stále štátne podniky, ktorých má Ukrajina asi 3 500. Funguje ale len polovica z nich. V tejto oblasti nebol zaznamenaný takmer žiaden progres, hoci sú zdrojom korupcie, politického klientelizmu aj neefektívnosti.
Čiastočný progres je v oblasti deregulácie a liberalizácie cien, no stále existuje potreba ďalších zmien. V ostatných mesiacoch bola schválená dôchodková reforma, ktorá je významná pre udržateľnosť systému, ale zabezpečuje aj spravodlivejšie dôchodky.
https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/madarsko-ziada-uniu-prehodnotit-asociacnu-dohodu-s-ukrajinou/
Práve reformy ako tá dôchodková, sa obyvateľov dotýka priamo a nálady medzi obyvateľmi ovplyvňuje negatívne ešte viac.
Medzi Ukrajincami naozaj výrazne prevláda nespokojnosť. Objektívne povedané: je to tak vždy, pretože obyvatelia očakávajú, že zmena prinesie jasné výsledky. Často ale chcú vidieť okamžité výsledky.
Neuvedomujú, že recesia, ktorá bola na Ukrajine v rokoch 2015 a 2016, kedy HDP padlo o 18 percent a s tým súvisel aj pokles životnej úrovne, nevznikla kvôli reformám, ale kvôli tomu, že 25 rokov sa reformy nerobili. Problém je tiež v tom, že tí, ktorí reformy robia, ich nedostatočne efektívne komunikujú.
Čítajte aj: Radí ukrajinskému prezidentovi: Propaganda za Nord Stream 2 je obrovská
Druhý zdroj nespokojnosti vyplýva z pomalej rýchlosti reforiem. Výsledkom je, že dnes viac ako 60 percent Ukrajincov nedôveruje nikomu. Klesajú preferencie reformátorom, no preferencie opozície nerastú. Situácia je tak nejasná a neistá do budúcna. Bude záležať na tom, komu sa podarí frustrovaných voličov podchytiť.
Ak by sa k vláde dostali populisti, aj oni podporujú pro-európske a pro-atlantické smerovanie. Za reformy je takmer každý, ale ak hovoríme o konkrétnych krokoch, ktoré treba uskutočniť, pochopenie nevyhnutnosti je omnoho nižšie.
Príkladom je deregulácia cien plynu. Tymošenková robila a robí všetko pre to, aby sa nederegulovalo. Tvrdí, že je to zlé pre ľudí, lebo sa im zvyšujú ceny. Na prvý pohľad ide o zrozumiteľný argument, ktorý je však lživý. Regulované ceny boli obrovským zdrojom korupcie, závislosti na Rusku a nevyužívania domácich zdrojov.
Reálny vplyv bezvízového styku by som nepreceňoval.
Tak, ako klesá podpora vlády, pomaly klesá aj podpora vstupu do Európskej únie. Pomohlo zavedenie bezvízového styku tento trend zjemniť?
Trend je podobný ako v domácej politike. Hoci klesá podpora vstupu do EÚ, nestúpa podpora pro-ruského smerovania. Ale podpora vstupu do euroatlantických štruktúr je stále väčšinová.
Zavedenie bezvízového styku bolo vnímané veľmi intenzívne. Najskôr ho sprevádzala frustrácia z naťahovania a odkladania, no prijatie bolo vnímané pozitívne. Reálny vplyv bezvízového styku by som ale nepreceňoval.
https://euractiv.sk/nazory/zahranicie-a-bezpecnost/tri-rizika-tri-scenare-pre-ukrajinu/
Čo by teda Ukrajina od Únie ďalej potrebovala?
Oblasti, v ktorých Ukrajinci, ale aj EÚ, očakávajú lepšie výsledky je viacero. Či už ide o obchod, colný režim, liberalizáciu vo všetkých oblastiach, napríklad v podnikaní s drevom, rovnako ako aj energetické sústavy a prepojenia. Oblastí je veľmi veľa, no stále platí, že najviac by pomohli priame zahraničné investície.
V4 by mala zmysel vtedy, keby vedela artikulovať nielen negatívnu spoločnú agendu, ale aj čosi pozitívne.
Má v kontexte európskej integrácie Ukrajiny miesto aj Vyšehradská štvorka?
Ukrajina priestor nevníma ako V4, vníma najmä svojich troch susedov. Najsilnejší je vzťah s Poľskom z historických, kultúrnych a jazykových dôvodov. Poľsko sa výraznejšie Ukrajine otvorilo a viac ako iné krajiny toleruje Ukrajincov, nie vždy legálne pracujúcich v Poľsku. Výrazným dôvodom je aj silné anti-ruské nastavenie predchádzajúcej aj súčasnej poľskej vlády.
Slovensko je na jednej strane oceňované za pomoc svojim reverzom plynu. Na druhej strane nezostali nepovšimnuté slová premiéra Fica, ktoré neboli ani priateľské, ani ústretové. Boli skôr absurdné. Omnoho ústretovejšie boli voči Rusku.
Ešte dôležitejšie je to vo vzťahu k Maďarsku. Maďarský premiér otvorene adoruje ruského prezidenta a negatívne je vnímaná aj agresívna maďarská politika, ktorá neštandardnými spôsobmi podporuje svojich krajanov žijúcich na Ukrajine.
Česká republika, hoci nie je priamy sused, bola prostredníctvom výrokov prezidenta Zemana vnímaná v ostatnom období veľmi negatívne.
https://euractiv.sk/clanky/vychodna-politika/v4-stratila-ambiciu-aj-schopnost-byt-modelom-pre-krajiny-vychodneho-partnerstva/
Z tohto pohľadu ani nemá veľký zmysel hovoriť o vzťahu Ukrajiny k V4. Zmysel nemá ani hovoriť o V4 vo vzťahu k Európskej únii. Politiky sú tak rôzne, že jediné, na čom sa zhodnú, je odmietanie kvót.
V4 by mala zmysel vtedy, keby vedela artikulovať nielen negatívnu spoločnú agendu, ale aj čosi pozitívne, podložené reálnymi argumentmi, s ktorými sa v Únii dá presadiť. Osobne dnes V4 vidím byť skôr v deklaratívnej a historickej, než realistickej polohe.
Ivan Mikloš navštívil Bratislavu počas konferencie Zhodnotenie Východného partnerstva: úspechy, vyhliadky a úloha V4, ktorú v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, Vyšehradským fondom a Nadáciou Friedricha Eberta zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.