Výstavba Medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) prebieha na juhu Francúzska od roku 2008. Samotný projekt začal po rokoch dohadov ešte 2 roky predtým. Dnes je jasné, že do prvého experimentu uplynú minimálne ďalšie štyri.
Jeden z najdrahších vedeckých projektov na svete má od marca nové vedenie. Nový generálny riaditeľ Bernard Bigot tvrdí, že dnes už všetky zúčastnené krajiny chápu, že „projekt musí mať silnú manažérsku dimenziu“.
65-ročný francúzsky vedec a dlhoročný riaditeľ Komisie pre atómovú a alternatívne energie (CEA) v Essonne pri Paríži nahradil vo funkcii japonského fyzika Osamua Mojitimu. Podľa Bigota vedecký zámer sprevádzalo aj isté obdobie učenia sa. To by sa malo zmeniť.
Úlohou reaktoru ITER bude overiť to, či jadrová fúzia vytvorí alternatívu pre získanie lacnej energie. Tento proces, ktorý je opakom štiepenia v jadrových elektrárňach, je v laboratórnych podmienkach možný za cenu obrovských nákladov.
Zariadenie na zahrievanie ľahkých atómových častíc, tzv. Tokamak, by mohlo byť hotové do roku 2018. Všetkých 39 budov experimentálneho komplexu by mohli dokončiť v roku 2022.
Tokamak bude so svojimi 23 tisíc tonami trikrát ťažší ako Eiffelova veža. „Tento zámer je bezprecedentne komplexný, skutočná výzva,“ hovorí Mario Merola z divízie vnútorných komponentov ITER-u.
Náklady neustále rastú
Pôvodne odhady uvádzali, že termonukleárny reaktor bude stáť necelých šesť miliárd eur. Teraz je jasné, že celková suma presiahne 16 miliárd eur a každý rok omeškania ju navýši o 200 miliónov eur.
„Boli tu problémy, no stále plne veríme vo výhodnosť jadrovej fúzie,“ povedal Bernard Bigot.
Európska únia má na projekte 45 percentný podiel. Zvyšnými akcionármi sú Spojené štáty, Rusko, Čína, Japonsko, Južná Kórea, India a Švajčiarsko.
Americký senát sa už dva roky snaží z nákladného projektu vycúvať. Zatiaľ má však každoročný príspevok 150 miliónov dolárov podporu Bieleho domu aj Snemovne reprezentantov.