Európa má nedostatok vedeckých pracovníkov. Do roku 2020 ich bude potrebovať o milión viac, ale mladých ľudí od kariéry vedca odrádza množstvo faktorov. Spísanie 11 najdôležitejších krokov pre zlepšenie postavenia mladých vedcov sa premietlo do Bratislavskej deklarácie mladých výskumníkov, ktorú predstavili včera počas neformálnej Rady EÚ pre konkurencieschopnosť.
Zatraktívnenie povolania vedca, stabilizácia pracovných podmienok v odvetí, zapojenie mladých ľudí bez ohľadu na národnosť, pohlavie, rasu alebo postihnutie a lepšie vyváženie súkromného a pracovného života bolo to, čo mladí vedci žiadali a k čomu sa včera ministri členských štátov EÚ prihlásili.
Nediskutovať o vede len abstraktne
„Bez vedy a inovácií nebude žiadny rast,“ uvedomuje si eurokomisár pre výskum, vedu a inováciu Carlos Moedas. Ocenil, že sa neformálnej Rady EÚ zúčastnili samotní tvorcovia Bratislavskej deklarácie, ktorí na tlačovej konferencii zasadli po boku Moedasa a ministra školstva Petra Plavčana: „Veľmi často o týchto otázkach ako politici hovoríme abstraktne, bez tých, ktorých sa to priamo dotýka.“
Deklarácia obsahuje konkrétnu výzvu Komisii a členským štátom. „Boli sme tak ambiciózni, ako sa len dá,“ uviedol portugalský výskumník Miguel Jorge. Neformálna Rada EÚ v Bratislave je podľa neho precedensom toho, ako by mali politici viac zapojiť spoločnosť.
Jorge doplnil, že sa s nimi zhodli na spoločnej vízii európskej vedy ako príkladu pre zvyšok sveta. „Musíme vedu uchrániť od krátkodobých plánov či podmieňovania okamžitou ekonomickou výnosnosťou. Musíme ju nad týmto všetkým udržať,“ apeloval.
11 riešení
Na príprave deklarácie sa podieľalo 20 výskumníkov, ktorí spolupracovali so slovenským predsedníctvom a Európskou komisiou, výskumníkmi zo súkromného sektoru a do dotazníkov zapojili stovky mladých respondentov, priblížila spoluautorka vyhlásenia Emília Petríková.
„Teší ma, že je to výborne pripravený dokument, ktorý obsahuje všetky ašpirácie a všetky problémy mladých výskumníkov,“ uviedla Petríková a ďalej spresnila, že výzva obsahuje riešenia na najdôležitejšie otázky, ktoré bude potrebné implementovať.
„Musíme zmeniť mechanizmy i myslenie,“ hovorí nemecká sociologička Sarah Glücková, „myslenie v tom zmysle, že musíme mladým viac veriť.“
Väčšia dôvera má v praxi znamenať reorganizáciu podporných schém, viac grantov pre mladých ale aj možnosť získavať skúsenosti s výskumom už na strednej škole.
Mladí výskumníci ďalej žiadajú viac permanentných pozícií pre vedcov, jasne nastavené kritériá pre kariérny postup, celoeurópsku chartu o rovnom postavení vedcov alebo pomoc v otázke mobility.
Bratislavská deklarácia mladých výskumníkov sa v médiách objavila prvýkrát v júni 2016. Mala by sa stať súčasťou záverov Rady a zároveň návodom pre ďalšie akcie na podporu mladých.