Francúzsko nedávno zažilo štrajky v rafinériách ako aj v jadrových elektrárňach, ktoré prevádzkuje EDF. Bola to kríza. Ak pripustíme, že každá kríza môže byť katalyzátorom zmeny, môže aj táto viesť k niečomu novému a pozitívnemu v energetike?
Ja som vedecký riaditeľ EDF R&D, nie hovorca EDF. Vyjadrujem sa len v rámci mojich právomocí, do ktorých spadajú vedecké otázky v energetike. Prinášajú krízy pokrok? Akákoľvek kríza bez ohľadu na svoj charakter otvára otázku odolnosti veľkých socio-technických systémov. Keď si vezmete búrku z roku 1999, ktorá strhla veľkú časť francúzskej elektrizačnej prenosovej sústavy, veľké štrajky v doprave, alebo teroristické útoky, nútia nás premýšľať o veľkých socio-technických systémoch. Systém dopravy a distribúcie elektriny, mestské a informačné systémy sú navzájom prepojené. Pýtame sa, ako ich urobiť pevnejšími a odolnejšími voči narušeniu, ktorým môže byť štrajk zamestnancov alebo teroristický útok.
Čítajte aj: Nedostatok benzínu vo Francúzsku povzbudil predajcov elektromobilov
Táto kríza nám napríklad ukazuje, do akej miery sme závislí na rope v doprave. Francúzsko je jedným z lídrov v elektromobilite. Môže nás táto kríza viac primäť k zvažovaniu elektriny v doprave?
Ľudia samozrejme rozmýšľajú. Elektromobilita nás robí menej závislými na zdrojoch energie zo zahraničia. Čo sa týka energetickej nezávislosti, naše energetické systémy (EDF) závisia od bezpečných dodávok uránu. Máme tiež potenciál vodnej energie; dokážeme ho manažovať optimálne. Elektrický vektor nám pomáha zlepšovať našu energetickú nezávislosť. Ďalšou výhodou elektriny je, že nám umožňuje dekarbonizovať hospodárstvo – pod podmienkou, že elektrina sa vyrába z dekarbonizovaných zdrojov energie. Nielen v Európe, ale na celom svete vidíme rastúci trend vo využívaní elektriny. Nahrádza fosílne zdroje energie ako aj ľudskú energiu. Naše staré matky prali bielizeň rukami, my máme práčku. Elektromobilita je nahradenie termálnej energie elektrickou energiou.
Kým Európa vypúšťa priemerne 350 kg oxidu uhličitého na jednu megawatthodinu, Francúzsko 15.
Vo francúzskom priemysle sme urobili veľa pre to, aby sme presadili elektrinu, pretože vedie k vyššej energetickej nezávislosti. Jej druhou výhodou je, že je dekarbonizovaná. Kým Európa vypúšťa priemerne 350 kg oxidu uhličitého na jednu megawatthodinu, Francúzsko 15. Pretože naša elektrina pochádza predovšetkým z jadrovej energie, hydroelektrární a iných obnoviteľných zdrojov.
Francúzsko sa vo veľkom spolieha na jadrovú energiu. Po nehode vo Fukušime prijalo zákon s cieľom znížiť podiel jadrovej energie na elektrickom mixe zo 75 na 50 percent do roku 2025. Nesvedčí toto znižovanie o pochybnostiach o jadrovej energii, ktoré môžu mať negatívny vplyv aj na výskum?
O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti. Je efektívna, konkurencieschopná a dekarbonizovaná. Stále máme obrovské jadrové výskumné programy, aby sme neustále zvyšovali bezpečnosť. Na základe ponaučení z Fukušimy sme posilnili bezpečnosť francúzskych reaktorov, čo zahŕňa aj výskumné aktivity. Napríklad tu, v Paríž-Saclay, sme vytvorili seizmologické laboratórium v spolupráci s ďalšími výskumnými inštitúciami. O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti, lebo sme predĺžili životnosť existujúcej reaktorovej flotily. Budujeme nové reaktory, či je to dnes vo Flamanville (v Normandii) alebo zajtra v Anglicku.
Ľudstvo nečelí nedostatku energie, ale klimatickým zmenám.
O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti, je tu len jednoduchá potreba, čo je normálne, diverzifikovať zdroje energie pod podmienkou, že umožnia dekarbonizáciu elektriny. Ľudstvo nečelí nedostatku energie, ale klimatickým zmenám. Zásoby ropy, plynu a uhlia môžu vyrábať energiu po stáročia. Ale nie je to udržateľné, pretože dopady klimatických zmien vrátane katastrofických aspektov môžeme pocítiť oveľa skôr.
Čítajte aj: Štyri zlé správy, ktoré ťažia atómovú energiu v Európe
Môže EDF predlžovať životnosť atómových elektrární a súčasne stavať nové? Francúzsky zákon o energetickej tranzícii uvaľuje strop na výrobné kapacity.
Zákon o energetickej tranzícii uvaľuje strop 63,2 GW na inštalovanú kapacitu, ktorá je aktuálnou kapacitou. Zapojenie nových reaktorov ako EPR vo Flamanville povedie k odpojeniu iných reaktorov. (EPR – európsky tlakovodný reaktor tretej generácie, ktorý vyvinuli EDF, Areva a Siemens, zatiaľ nie je nikde v prevádzke; stavba prebieha vo Francúzsku, Fínsku a v Číne – pozn. red.). Nemôžeme predĺžiť život všetkých reaktorov v rovnakom čase ako zapojiť Flamanville a dodržiavať zákon.
Zatvoríte reaktory z dôvodu ich veku a bezpečnosti alebo z ekonomických dôvodov?
Na túto otázku nemôžem odpovedať. Pracujem v EDF R&D, nie som prevádzkovateľ reaktorovej flotily.
Zo strany Európskej únie nevidíme všeobecnú diskusiu o stopke pre jadrovú energiu.
Nové jadrové reaktory sa stavajú hlavne v Ázii. V Európe sú vo výstavbe len štyri. Európska verejná mienka sa otočila proti atómovej energii. Môže ju zachrániť výskum?
Krajiny majú samozrejme veľmi odlišné prístupy k jadrovej energii. Niektoré sa rozhodli pre moratórium, iné investujú do rozvoja nových kapacít. Spojené kráľovstvo napríklad patrí do druhej skupiny. EDF je tam dôležitý hráč. Dúfame, že zajtra sa tam začnú stavať nové reaktory a všetky mimochodom nemusia byť postavané EDF. Ale každá krajina si môže vybrať. Ale zo strany Európskej únie nevidíme všeobecnú diskusiu o stopke pre jadrovú energiu.
Hovoríme veľa o jadrovej energii, ale nemali by sme zabúdať, že EDF je dnes jedným z hlavných európskych výrobcov obnoviteľnej energie a sme zďaleka najväčším konštruktérom veterných parkov v Spojených štátoch. V Európe chceme zdvojnásobiť našu kapacitu z obnoviteľných energií z 25 na 50 GW do roku 2030.
Na čo sa zameriava váš jadrový výskum? Na reaktory štvrtej generácie, spracovanie jadrového odpadu, alebo na bezpečnosť?
Bezpečnosť, predĺženie života reaktorov, výkonnosť existujúcej flotily. Časť venovaná vyraďovaniu (atómových reaktorov) je okrajová. Štvrtá generácia (umožňujúca znížiť množstvo produkovaného vyhoreného paliva na minimum – pozn. red.) príde v relatívne dlhom čase. Je to skôr na Komisariáte pre atómovú energiu a obnoviteľné zdroje, s ktorým samozrejme na prípravách spolupracujeme.
Manažment odpadu s najvyššou rádioaktivitou – vyhoreného jadrového paliva je považovaný za Achillovu pätu jadrového priemyslu. Je výskum v tejto oblasti dostatočne pokročilý?
Vo Francúzsku je inštitúcia, ktorá sa volá Andra, ktorá je zodpovedná za jadrový odpad, a ktorá prevádzkuje významný výskumný program. Jedným z jej poslaní, je navrhnúť riešenie pre hlbinné úložisko vysoko rádioaktívneho odpadu s dlhým životom. Prebiehajúci výskum je mohutný a z môjho pohľadu uspokojivý.
Pýtam sa, pretože tento výskum ešte nevyústil do prevádzky takéhoto úložiska.
Zaberá to veľa času.
Množstvo jadrového odpadu vychádzajúceho z reaktorov je relatívne malé.
Keď sa verejnosť díva kriticky na jadrovú energiu, je to aj pre manažment jadrového odpadu.
Časové obdobie je relatívne dlhé. Množstvo jadrového odpadu vychádzajúceho z reaktorov je relatívne malé. Pred (hlbinným) uložením môže byť skladované (na povrchu, pri jadrových reaktoroch – pozn. red.). Potom bude definitívne uložené. Je pravda, že verejná mienka by rada mala riešenie pre transformáciu jadrového odpadu. Ale takto to nefunguje. Ak potrebujeme na uloženie čas, neznamená to, že ho nevieme uložiť.
Otvorili ste otázku novej britskej atómovej elektrárne v Hinkley Point. Investičné rozhodnutie bolo odložené na jeseň 2016. Dôverujete tomuto projektu?
Vaša otázka opäť vystupuje z rámca mojich právomocí. Nie je to EDF R&D, kto manažuje tento projekt.
Jadrovú energiu v Európe dnes rozvíjajú hlavne Francúzsko, Veľká Británia a stredoeurópske krajiny ako Slovensko, Maďarsko a Česko. Spolupracujete so strednou Európou alebo máte informácie o takejto spolupráci?
Čo sa týka výskumu a vývoja, máme spoločné projekty v rámci EÚ. Existuje program, ktorý sa volá Nugenia.
Čo je jeho cieľom?
Existujú rôzne oblasti – bezpečnosť, dĺžka života, výkonnosť reaktora. Nugeniu financuje EÚ a má rôznych akademických partnerov naprieč Európou, ktorí boli vysúťažení v tendri.
EDF R&D má tiež v Poľsku tím.
Áno. Sústredí sa hlavne na výrobu elektriny z uhoľných elektrární.
Veľkým snom zelených hnutí vo viacerých krajinách je elektrický systém poháňaný na sto percent obnoviteľnými energiami. Bude to v budúcnosti možné?
Obnoviteľná energia je výraz, ktorý zastrešuje celý rad nie úplne porovnateľných energií. Nórsko čerpá elektrinu na 90 percent z obnoviteľnej energie. Je to hydraulická energia. Nórsko má relatívne nízku hustotu obyvateľstva so silným vodným prúdom, čo umožňuje vyrábať veľké množstvo elektriny. Navyše vďaka pumpám elektrinu skladujú. Všetky európske krajiny nemajú rovnaké kapacity. Rozvíjať hydraulickú energiu je ľahšie v krajine s malou populáciou. Keby ste chceli postaviť priehradu v Holandsku alebo Belgicku, dostali by ste sa do problémov. Po prvé, pre reliéf. Po druhé, pretože sú husto obývané. Hydraulický potenciál sa z krajiny do krajiny mení.
V najbližších rokoch budú rásť prerušované obnoviteľné zdroje. Na rozdiel od elektrární poháňaných uhlím, plynom, alebo jadrom, kde potrebujete na výrobu elektriny len palivo, v prípade prerušovaných obnoviteľných energií rozhoduje počasie. A elektrinu nevyrábate nevyhnutne vtedy, keď ju potrebujete. V takých chvíľach potrebujete iné zdroje na kompenzáciu – konvenčné. Alebo potrebujete skladovať elektrinu, čo je dnes veľmi nákladné.
Dnes nevieme vybudovať ekonomicky udržateľný systém poháňaný na sto percent prerušovanými obnoviteľnými energiami.
Takže pre rozvoj obnoviteľných energií ako vietor a slnko stále potrebujeme konvenčné zdroje výroby ako aj rozvoj skladovania elektriny.
Potrebujeme prostriedky pre manažment nestabilnosti. Dnes nevieme vybudovať ekonomicky udržateľný systém poháňaný na sto percent prerušovanými obnoviteľnými energiami.
Takže je to možné technicky, ale nie ekonomicky?
Po technickej stránke sú iné problémy. Vypracovali sme štúdiu o európskom elektrickom mixe so 60 percentami obnoviteľných energií.
Trikrát viac ako dnes?
Približne. Ale sú tam závažné otázky. Potrebovali by sme značné kapacity pre vyrovnávanie nestabilnosti. Do rovnováhy netreba priniesť len ponuku a dopyt – to je minimum –, ale aj udržovať frekvenciu. Pre to potrebujeme systémové služby. Dnes ich majú na starosti európske firmy, ktoré sa spoliehajú na elektrinu z fosílnych zdrojov. Ak ich vyradíte, ocitnete sa so sieťou, ktorá sa ťažko manažuje. Energetický systém na sto percent z obnoviteľných zdrojov by sa ťažko spravoval. Je to technicky nemožné a ekonomicky neudržateľné.
Stále budeme potrebovať dodatočné zdroje.
Viete odhadnúť, kedy to bude možné za súčasného tempa výskumu? V tomto alebo skôr v budúcom storočí?
Závisí, čo si predstavujeme pod sto percentami obnoviteľných energií. Stále budeme potrebovať dodatočné zdroje. Bude to závisieť od rozvoja ekonomicky udržateľného skladovania elektriny. Pre ich vybudovanie potrebujeme batérie, pre ktoré zase potrebujeme suroviny. Sú dostatočne prítomné na Zemi, aby zabezpečili nevyhnutné skladovacie kapacity? Neviem. Ale už vidíme, že nákladová krivka prerušovaných obnoviteľných energií prudko klesá. Náklady sa znížili pre fotovoltaické panely aj pre veterné turbíny na pevnine. V prípade turbín na mori budú náklady vysoké na začiatku. Skladovanie elektriny sa rozvinie. Je tam hnací motor pre to, aby sme v tomto storočí videli systém s vyšším podielom prerušovaných obnoviteľných energií. To, či pôjdeme smerom k 100 percentám, neviem.
Dostaneme sa v Európe nad 50 percent v tomto storočí?
Nie je to úplne nepredstaviteľné.