Energetika „bublala“ na európskej úrovni dlho. Nová Európska komisia Jeana-Clauda Junckera sa rozhodla využiť politické „momentum“ a zaradiť energetiku medzi svoj skresaný zoznam kľúčových priorít. Nechcela pritom hľadať odpovede na čiastkové problémy, ale pristúpiť k téme komplexne, vysvetľuje uvažovanie o projekte Energetickej únie podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
„Chceme, aby táto Komisia mohla povedať, že dobudovala jednotný trh s energiami,“ vyhlásil na konferencii Globálne výzvy EÚ Šefčovič.
So svojim ročným účtom za energie vo výške 400 miliárd eur si EÚ ako najlukratívnejší trh pre energetických exportérov podľa Šefčoviča zaslúžil oveľa lepší prístup ako v minulosti.
Nová fáza
Rámec Energetickej únie dostal od členských štátov politickú podporu. Projekt teraz prechádza do implementačnej fázy.
„Implementácia je zložitejšia ako narysovanie rámca. Už pociťujeme reakcie a vieme, že tento proces bude ťažký. Veľmi dobre si ale uvedomujeme, že Energetickú úniu nevybudujeme v Bruseli, musíme ju vybudovať v členských štátoch, mestách, dedinách a priemyselných parkoch,“ hovorí.
Podľa podpredsedu EK má Energetická únia veľa odtieňov a niečo pre každú členskú krajinu. Kým pre krajiny strednej a východnej Európy sú dominantnými témami energetická bezpečnosť, infraštruktúra a dopady plnenia klimatických cieľov na ekonomiku, pre západné je Energetická únia nástroj na urýchlenie transformácie na nízko-uhlíkovú ekonomiku s využitím európskych technológií. Pre južnú Európu a pre krajiny, ktoré sú stále tzv. „energetickými ostrovmi“ je to predovšetkým o napojení sa do energetických systémov.
Pre Šefčoviča je teraz kľúčové získať pre jednotlivé súčasti Energetickej únie politickú a spoločenskú podporu, kedy sa snaží presvedčiť politických lídrov, lídrov priemyslu i mimovládne organizácie o potrebe dosiahnutia transformácie európskeho hospodárstva na nových základoch.
„EÚ bude mať výhodu „prime movera“ a najvyspelejších technológií,“ hovorí.
Legislatívna práca – úloha pre slovenské predsedníctvo?
Pripravujú sa už prvé legislatívne návrhy. Ešte pred letom zverejní Európska komisia verejnú konzultáciu k otázke, ako reformovať dizajn trhu s elektrinou. Podľa Šefčoviča ide o kľúčové nariadenie, ktoré ovplyvní úspech Energetickej únie. Konzultácia bude riešiť otázky: Ako zabezpečiť lepšiu integráciu OZE do energetických mixov? Ako sa vysporiadať s volatilitou sietí? Potrebujeme kapacitné mechanizmy? Ako budeme posilňovať regionálnu spoluprácu? Ako posilníme spoluprácu regulátorov?
Počas leta predloží Komisia aj návrh na reformu systému obchodovania s emisiami CO2, čo je pre Slovensko ako energeticky náročnú ekonomiku mimoriadne citlivé.
Očakáva sa aj návrh na zmenu označovaní energetickej náročnosti výrobkov ako opatrenia zameraného na zákazníkov. Komisia sa chce lepšie potrieť na vzťahy medzi veľkoodberateľmi a koncovými užívateľmi. Štruktúra ciene elektriny je totiž v každej krajine iná a okrem nákladov na výrobu a distribúciu energie sú tam dodatky, ktoré odrážajú subvenčnú politiku každého z štátov.
Koncom roka predloží Komisia návrhy týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu. Revízia smernice má zohľadniť poznatky zo záťažových testov o tom, ako sa využívajú plynové zásobníky a reverzné toky. Komisii tiež pôjde o to, aby boli krajiny transparentnejšie o tom, aké zmluvy a za akých podmienok uzatvárajú s dodávateľmi plynu.
Pred koncom roka predloží Komisia aj koncepciu o lepšom využívaní skvapalneného plynu. Únia očakáva nové zdroje aj v kontexte väčšej ochoty USA vydávať koncesie na vývoz skvapalneného plynu. Maroš Šefčovič v tejto súvislosti hovorí, že by privítal ambicióznu energetickú kapitolu pod hlavičkou Transatlantickej obchodnej a investičnej dohody (TTIP).
„Slovenské predsedníctvo bude veľmi energetické, lebo bude mať na stole veľmi veľa z týchto návrhov, keďže ich budeme predkladať tesne pred alebo počas slovenského predsedníctva (júl-december 2016),“ konštatuje podpredseda Európskej komisie.
O čom hovoriť s členskými štátmi
Pokiaľ ide o dialóg s členskými štátmi, Komisia si pre každú krajinu vypracovala analýzu jej situácie na poli energetiky optikou Energetickej únie. Svoje čísla a hodnotenie bude konfrontovať v rozhovoroch s každou členskou krajinou.
Každoročne na jeseň následne Komisia pripraví správu o stave Energetickej únie. Otázky, ktoré bude potrebné „rozlúsknuť politicky“ dostanú v decembri na stôl lídri EÚ na pravidelnom summite.
Budúci rok bude Komisia od členských štátov chcieť, aby predložili svoje národné energetické a klimatické plány, ktoré by mali odpovedať na otázku, ako chcú budovať Energetickú úniu u seba doma.
„Chceme to robiť v úzkej spolupráce s nimi, aby boli tieto plány kompatibilné a viedli k spoločným cieľom,“ dodáva Šefčovič.
Na Slovensku sa priemysel sťažuje na pálčivý problém vysokých cien za elektrickú energiu spôsobenú vysokými sieťovými poplatkami. Tie podľa regulátora odrážajú súčasné nastavenie dotovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov.
V EÚ sa každoročne na rôzne subvencie v energetike vynaloží EÚ 120 miliárd eur. Sú to položky, ktoré spôsobujú, že koncová cena je vyššia.
„Pre riešenie tohto problému chceme využiť transparentnosť,“ hovorí Maroš Šefčovič. Komisia pripraví každé dva roky analýzu toho, aká je cenová štruktúra energií v jednotlivých krajinách a čo vytvára položky, ktoré národné ceny vzďaľujú od cien v medzinárodnom meradle.
Túto analýzu chce následne použiť ako „základ pre čestnú diskusiu.“
Eurokomisár sa tiež vyslovil za preskúmanie iného spôsobu riešenia problému energetickej chudoby, než je plošná regulácia cien. Apeluje na spôsoby, ktoré sú adresnejšie, napríklad cielené sociálne dávky.