Dostupnosť energie je predpokladom ekonomického rastu a blahobytu modernej spoločnosti. Stali sme sa závislými od dostatočných a neprerušovaných dodávok energie. Energia predstavuje výzvu z mnohých aspektov; preto by energetická politika mala zjednocovať rozdielne záujmy, a súčasne sa zaoberať týmito nosnými témami: stabilita a rôznosť zdrojov v zásobovaní energiou, zmena klimatických podmienok a zhoršovanie kvality životného prostredia, konkurencieschopnosť a zvyšovanie zamestnanosti. Súčasná energetická politika tieto požiadavky dostatočne nespĺňa, chýbajú jej vyššie ambície a koordinácia medzi jednotlivými členskými štátmi je nedostatočná.
Náš prístup k energetickej politike nutne potrebuje nové impulzy. Jednoznačne treba postupovať spoločne, pretože čiastkové reakcie členských štátov nedosahujú požadovaný efekt.
Európska energetická politika je jednou z priorít na úrovni Rady EÚ od neformálneho stretnutia európskych lídrov v Hamptone(Londýn) 27.októbra 2005, kde britský premiér Tony Blair presadzoval spoločný postup v oblasti energetickej politiky. Táto téma dominovala tohtoročnému jarnému zasadnutiu Rady, ktorá sa zaviazala prijať konkrétne opatrenia do marca 2007.Európska komisia v marci t.r. predstavila tzv. Zelenú knihu pre bezpečnú, konkurencieschopnú a udržateľnú energetickú politiku v Európe. Na tomto dokumente sa čiastočne zakladala aj diskusia v Rade. Tým, že marec 2007 je hlavným politickým cieľom Rady, obdobie druhej polovice roku 2006 sa stáva mimoriadne dôležitým z hľadiska určenia hlavných prvkov spoločnej energetickej politiky. Strana európskych socialistov(SES) je odhodlaná významnou mierou prispieť k sformulovaniu európskej energetickej politiky, preto sa aktívne zapája do debaty a prispieva návrhmi, čo by mala európska energetická politika budúcnosti obsahovať.
Budúca energetická politika EÚ by mala byť jednotnejšia a zároveň rešpektovať jednotlivé členské štáty a záujmy EÚ. Mala by sledovať tri ciele: dosiahnutie stability v zásobovaní energiou, zaistenie udržateľnosti s ohľadom na životné prostredie a podpora zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Keďže väčšina prvkov sa neviaže len k jednému cieľu, je treba dbať aj na koherentnosť a jednotnosť.
Nové výzvy
Nové výzvy podnietili vznik novej energetickej reality, ktorá postupne nahrádza spoliehanie sa na nízke ceny energií a nadmernú kapacitu elektrární vybudovaných pred rokom 1980. Výzvy, pred ktorými Európa stojí, sa dajú zhrnúť do troch hlavných bodov: stabilita v zásobovaní, dopad energetického priemyslu na životné prostredie a rozvoj konkurencieschopnosti a zamestnanosti.
SES bude počas nasledujúcich mesiacov podporovať širokú verejnú diskusiu, týkajúcu sa týchto nových výziev a možností, ako by im Európa mala čeliť. V rámci tejto debaty socialisti hľadajú odpoveď na nasledovné otázky:
(i) Zabezpečenie stability dodávok
Na zabezpečenie dodávok energie vplýva niekoľko významných faktorov: zvyšujúca sa závislosť od dodávok ropy a zemného plynu z politicky nestabilných oblastí, nedostatočná pozornosť venovaná tejto téme v rámci kapitoly Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nadradenosť záujmov jednotlivých členských štátov nad spoločnými európskymi záujmami, vysoké a nestabilné ceny energií, obmedzené energetické trhy, nedostatok solidarity medzi členskými štátmi, naliehavá potreba prílevu investícií a absencia spoločných európskych mechanizmov na riešenie týchto problémov.
-
Ako zabezpečiť, aby EÚ mala zaistené dodávky ropy, zemného plynu a uránu počas nasledujúcich 10,20,30 rokov?
-
Ako znížiť závislosť od dodávok ropy/zemného plynu a uránu z politicky nestabilných tretích krajín; ako postupovať voči týmto krajinám, ktorých konanie nie je transparentné, ale zároveň sú dôležitými dodávateľmi energie pre EÚ?
-
Ako presvedčiť krajiny, dodávajúce energiu pre EÚ, aby sa snažili o sprehľadnenie, zlepšenie konkurencieschopnosti a reciprocity vo svojich energetických politikách?
-
Existuje spôsob, ako zabezpečiť, aby Komisia bola včas informovaná, ak jednotlivé členské štáty začnú vyjednávania s tretími krajinami o možnom predaji svojich energetických infraštruktúr?
-
Ako garantovať šírenie technológií s nízkym podielom uhlíka (najmä v nastupujúcich ekonomikách ako Čína alebo India); ako podnecovať medzinárodné záväzky k znižovaniu emisií CO2?
-
Aké sú možné mechanizmy na spustenie rýchlej solidarity v prípade nutnosti? Aké sú minimálne zásoby ropy a zemného plynu, potrebné pre Európu a ako ich regulovať, resp. kontrolovať?
-
Aké mechanizmy môžeme predpovedať na zabezpečenie potrebných investícií na budovanie elektrární, energetických systémov, rafinérií, štruktúr pre skvapalnený zemný plyn a významných cezhraničných elektrických a plynovodných sietí?
-
Ako pomôcť krajinám (zvlášť krajinám susediacim s Európou), aby rozvíjali alternatívne zdroje energie?
(ii) Udržateľnosť energetického priemyslu v Európe z hľadiska životného prostredia
K hlavným výzvam, ktorým čelí EÚ pri vytváraní environmentálne udržateľného energetického priemyslu, patria: rastúce znepokojenie z klimatických zmien, slabý pokrok v implementácii Kjótského protokolu, nedostatok pozornosti pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť, absencia podporných systémov na európskej úrovni pre podporu obnoviteľných zdrojov, vysoký a zvyšujúci sa podiel fosílnych palív v energetickom priemysle
-
Ako pristupovať k dlhodobým klimatickým zmenám pre obdobie 20 až 30 rokov s vedomím, že bez výraznej modifikácie súčasnej energetickej politiky nebude možné dosiahnuť vytýčené ciele?
-
Aký je skutočný potenciál rozličných obnoviteľných zdrojov energie; kde je ekonomická hranica využiteľnosti jednotlivých technológií?
-
Aké sú uskutočniteľné ciele využitia obnoviteľných energií do roku 2020 a 2030? Mali by tieto ciele byť pre členské štáty orientačné alebo záväzné?
-
Ako môže európske poľnohospodárstvo profitovať zo zvýšeného dopytu po obnoviteľných energiách ? Aké zmeny je treba vykonať, aby boli tieto výhody plne využité? Ako dosiahnuť tieto ciele bez poškodzovania životného prostredia?
-
Aká stratégia na zníženie spotreby energie a dosiahnutie väčšej energetickej účinnosti je najvhodnejšia?
-
Aké opatrenia treba prijať na zníženie negatívneho dopadu energetického priemyslu(najmä elektrárne spaľujúce fosílne palivá, či preprava energie) na životné prostredie?
-
Aké sú možné daňové opatrenia a podporné mechanizmy na zníženie rozsiahlych negatívnych dopadov európskeho energetického priemyslu na životné prostredie, a zároveň zvýšenie využitia obnoviteľných energií, produkovaných v EÚ?
(iii) Rozvoj konkurencieschopnosti a zamestnanosti napriek pretrvávajúcim vysokým cenám energie
K rozvoju konkurencieschopnosti a zamestnanosti napriek pretrvávajúcim vysokým cenám energie prispeje vyriešenie nasledovných úloh: rozvinutie fungujúceho vnútorného energetického trhu, zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych energetických spoločností na globálnom trhu, posilnenie hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti v sektore, znižovanie nákladov na alternatívne technológie s nízkym podielom uhlíka a zvýšenie investícií do výskumu a vývoja nových technológií.
-
Ako odolávať tlaku konkurencie na globálnom trhu, keď sa týkajú tých istých zdrojov energie?
-
Ako zvýšiť konkurencieschopnosť a prehľadnosť energetických trhov?
-
Ako rozšíriť vnútorný energetický trh za hranice Európskej únie?
-
Ako môže Európsky parlament spolu s Komisiou obmedziť monopolistické praktiky, ktoré sa síce vyskytujú mimo EÚ, ale ovplyvňujú ceny a dostupnosť energie pre spotrebiteľov v rámci EÚ?
-
Ako posilniť hospodársky rast, prosperitu a rast zamestnanosti aj napriek narastajúcim cenám energií a nestabilite dodávok? Aký energetický mix podporuje tieto ciele?
-
Ako môžu jednotlivé nové technológie prispieť k rastu zamestnanosti( napr. technológie na šetrenie energiou, nové energetické služby, technológie rôznych generácií, technológie s nízkym obsahom uhlíka)?
-
Ako podporovať investície do výskumu a vývoja najsľubnejších technológií?
-
Ako znížiť negatívne dopady rastúcich cien energie na najviac ohrozené sociálne skupiny
-
a ako zastaviť riziko zvýšeného sociálneho vylúčenia, ktorého príčinou sú vysoké ceny?
Všetci, ktorí majú záujem, môžu predložiť svoje návrhy a pripomienky najneskôr do 15.júla na adresu poslanca EP V. Maňku: vmanka@europarl.eu.int
Ďalšie kroky
SES po ukončení verejných konzultácií pripraví návrh vlastného politického stanoviska k spoločnej európskej energetickej politike na jeseň 2006. Prijatie skupinového stanoviska bude slúžiť ako základ politickej práce skupiny v rámci Európskeho parlamentu, ako aj voči Rade EÚ a Európskej komisii.
Analýza bola uverejnená na portáli Europoslanec.sk 20. júna 2006.