Maratón nočných rokovaní z tohto týždňa priniesol istý kompromis. Zatiaľ však len medzi štátmi, vedenými slovenským predsedníctvom, a europoslancami. Aj to len „v princípe“, ako v tlačovom vyhlásení informovala britská spravodajkyňa EP Vicky Ford (ECR).
Európska komisia z dohody nadšená nie je. Svoju predstavu predložila tesne po novembrových parížskych teroristických útokoch, ktoré obete počítali na 130, nehovoriac o stovkách zranených.
Použité pri nich boli okrem výbušnín aj strelné zbrane, ktorými útočníci strieľali na ľudí v kaviarňach a v hudobnom klube Bataclan. Ešte skôr boli nástrojom teroristov pri útoku na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo.
Jadrom sporu o podobu novej smernice je lepší monitoring deaktivovaných strelných zbraní (ktoré ale môžu byť znovu sfukčnené) a zákaz nadobúdania najnebezpečnejšieho typu zbraní ako je „kalašnikov“ (AK-47) alebo americká M-16.
Európa nemá nič ako „druhý dodatok“, ktorý pozná americká ústava o neodňateľnom práve občanov nosiť zbraň. Pravidlá držby zbraní sa naprieč štátmi líšia a už dnes sú – v porovnaní s USA – reštriktívne.
Navrhované sprísnenie 25-ročnej smernice (pozmenenej naposledny v 2008) o strelných zbraniach je od minulého roka predmetom vášnivej debaty v EÚ.
V utorok v noci slovenské predsedníctvo ukončilo štvrté kolo tzv. trialógu, inými slovami pokus o hľadanie kompromisu s poslancami Európskeho parlamentu.
Pôvodný návrh Komisie ostro napadli záujmové skupiny – poľovníci a športoví strelci – problém s ním mali stredopravé, liberálne, konzervatívne aj krajne pravicové skupiny v europarlamente. Komisiu podporili socialisti. Na strane mimovládneho sektora výrazného spojenca nemala, kedže v EÚ neexistuje strešná organizácia lobujúca za prísnejšiu kontrolu vlastníctva zbraní.
Komisia a niektorí europoslanci sa sťažovali na ostrý lobing, ktorý podľa nich prichádzal zo strany organizície „Firearms United“. Kritici, časť europoslancov a v neposlednom rade aj členské štáty vrátane Slovenska Európskej komisii vyčítali, že k návrhu neurobila poriadne hodnotenie dopadov, ako býva bežné.
Menej zbraní alebo nábojov?
Komisia si pôvodne predstavovala razantné obmedzenie poloautomatických zbraní.
„Poloautomatické zbrane môžu byť nebezpečnejšie ako plne automatické,“ povedal Alain Alexis z Európskej komisie počas debaty v Európskom parlamente v novembri.
„Jednotný trh nebol vytvorený na to, aby umožnil voľný pohyb kalašnikovov,“ povedal hovorca Európskej komisie Margatis Schinas v nezvyklo ostrom tóne po posledných rokovaniach.
Takéto zbrane sa často používajú pri športovej streľbe. Zdalo sa, že Komisia bola v procese ochotná pristúpiť na kompromis, aby sa zmenšila povolená veľkosť zásobníkov.
„Zbraňová loby chce 50, anti-loby chce 7. Momentálne sme na 10,“ povedal nedávno zdroj z blízkosti rokovaní pre EurActiv.fr.
Výnimku z pravdiel smernice by mali mať múzeá, zberatelia a organizovaní športoví strelci. Obavy zo smernice však mali aj diviadlá, filmoví producenti či nadšenci historických rekonštrukcií bitiek.
„Toto opatrenie by citeľne zasiahlo športových strelcov, zberateľov a kluby vojenskej histórie. Súčasná legislatíva v európskych krajinách je v tomto smere už pomerne striktná a nevidím dôvod na jej ďalšie sprísňovanie,“ komentoval návrh smernice slovenský europoslanec Ivan Štefanec, ktorý je členom výboru pre vnútorný trh, ktorý sa v Európskom parlamente smernicou primárne zaoberá.
Europoslanci z francúzskeho krajne pravicového Národného frontu ako Bruno Gollnish hovoria, že by radi videli v obehu zbraní viac: „Plynú z toho veľké výhody“.
Legislatíva regulujúca zbrane je extrémne technická a zároveň politická. Pre niektorých je to ideologický spor medzi osobnými slobodami a tým akú mieru bezpečnosti občanov môže verejná moc zabezpečiť.
Úprava sa naprieč EÚ značne líši. Vo Fínsku a vo Švajčiarsku je bežné, že vojaci si po odchode do civilu držia vojenské zbrane doma.
Slovenská legislatíva sa v júli 2015 sprísnila. Slováci vlastniaci expanznú zbraň (originál upravený na cvičnú streľbu alebo zábavu) sa musia registrovať na polícii a cudzinci musia pri kúpe dokázať, že majú špeciálne povolenie na dovoz expanzných zbraní od svojich úradov.
“Nepochopenie problematiky”
Ivan Štefanec je sklamaný, že Komisia dosiahnutý kompromis nepodporuje. „Po tom, ako sa nám podarilo vyradiť úplný zákaz predaja a držby poloautomatických zbraní, sa Komisia najnovšie pokúša presadiť aspoň zákaz útočných pušiek vyrobených na báze AK15 a AK47. To je zjavným nepochopením celej problematiky.“
Rovnako je to podľa neho aj s návrhom na maximálny povolený počet nábojov v zásobníku. „Tieto opatrenia dokážu teroristi a zločinci hravo obísť.“
Hovorí, že nepodporí nič, čo by viedlo k obmedzovaniu vlastníckych práv legálnych držiteľov zbraní. „Namiesto nič neriešiacich partikulárnych a šikanóznych opatrení sme sa mali zamerať na boj proti nelegálnemu obchodu a prísnejšej kontrole pohybu zbraní po Európskej únii.“