Rodový rozdiel pri odmeňovaní predstavuje priemerný rozdiel medzi hodinovým zárobkom mužov a žien v celej ekonomike. V posledných rokoch sa takmer nezmenil a stagnuje na úrovni 16,4 percenta naprieč celou EÚ.
Dôležitou súčasťou boja proti platovej nerovnosti je väčšia transparentnosť v odmeňovaní, ktorá môže v mzdových štruktúrach firiem odhaliť predsudky voči pohlaviu a diskriminácii.
Komisia pri príležitosti Mdzinárodného dňa žien (8.3.) členským štátom odporúča, aby transparentnosť miezd zvyšovali pomocou súboru opatrení, medzi ktoré patrí aj možnosť, aby si zamestnanec mohol vyžiadať informácie o platoch, povinnosť pre podniky predkladať správy, audity miezd u veľkých firiem a zaradenie otázky rovnakého odmeňovania do kolektívneho vyjednávania.
"Počnúc zásadou rovnakej odmeny za rovnakú prácu zakotvenú v Zmluve o EÚ a končiac právami na pracovisku môže byť Európa hrdá na pokrok, ktorý v posledných niekoľkých desiatkach rokov dosiahla. Naša práca ale nekončí, lebo rovná mzda pre ženy v Európe stále nie je faktom," pripomenula eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová.
Podľa Redingovej by ženy nemali zarábať menej len preto, že nevedia, koľko zarábajú ich mužskí kolegovia.
Odporúčania EK pre členské štáty stanovujú okrem iného právo zamestnancov vyžiadať si informácie o výške platu, vrátane informácií o doplnkových a variabilných zložkách mzdy, ako sú prémie či výplaty v naturáliách, členené podľa pohlavia. Majú mať právo na správy zamestnávateľov o priemernej výške platov podľa kategórie zamestnancov alebo pozície, členené podľa pohlavia (vo veľkých a stredne veľkých podnikoch), či zaradenie otázky rovnakého odmeňovania (a auditov miezd) do kolektívneho vyjednávania.
Členské štáty musia do 31. decembra 2015 informovať EK o krokoch, ktoré podnikli na vykonanie odporúčaní, po čom exekutíva EÚ vyhodnotí pokrok a potrebu ďalších krokov v tejto oblasti.
Pozície
Podľa europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) treba MDŽ využiť ako príležitosť na diskusiu o „špecifických problémoch žien súvisiacich predovšetkým s hľadaním rovnováhy medzi rodinným a pracovným životom."
Podľa Záborskej ženy potrebujú viac slobody na zosúladenie práce a rodiny, o ktorú ich oberá politický tlak na zvyšovanie podielu žien zamestnaných na plný úväzok, a to za každú cenu. Súkromné rozhodnutia žien sa tak stávajú predmetom verejnej rozpravy a ženám je nenápadne odopieraná skutočná možnosť voľby.
Upozorňuje na ekonomickú aj emocionálnu hodnotu starostlivosti, ktorú ženy prirodzene poskytujú deťom a členom rodiny. „Ide o náročnú prácu, ktorú spoločnosť dlhodobo prehliada, hoci už existujú prvé analýzy a štatistiky, ktoré sa snažia vyčísliť hodnotu tejto práce a zahrnúť ju do HDP,“ zdôraznila slovenská europoslankyňa, ktorá je už druhé volebné obdobie členkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť v Európskom parlamente.
EurActiv.sk/TASR