Najnovšie údaje o situácii v oblasti energetiky s výhľadom do roku 2040, vydané v publikácii World Energy Outlook, prezentovala na Stredoeurópskej energetickej konferencii výkonná riaditeľka Medzinárodnej energetickej agentúry (MEA) Maria van der Hoeven.
Štúdia sa podrobne venuje viacerým komoditám vrátane ropy, zemného plynu, uhlia a obnoviteľných zdrojov. Tento ročných bol špeciálne zameraný na jadrovú energiu.
Dopyt po elektrickej energii podľa odhadov MEA vzrastie do roku 2040 až o 40%, a to najmä v krajinách ktoré nie sú členmi OECD.Klesajúce zásoby fosílnych palív a zvyšovanie dopytu po energiách bude mať za následok výrazné zvýšenie cien.
Európa by podľa odhadov mohla mať do roku 2040 svetovo najvyššie ceny energií. Dôvodom budú politiky ochrany životného prostredia a snahy znížiť svoju závislosť na uhľovodíku. Do roku 2040 by ceny energií v únii mohli byť o 80% vyššie ako v Spojených štátoch.
Zvýšenie cien výrazne ovplyvní exportne orientované ekonomiky, ako je napríklad Slovensko. Môže dôjsť aj k presunu energeticky náročného priemyslu. Van der Hoeven Európsku úniu varovala: „Klimatická politika únia by predovšetkým mala byť nákladovo efektívna, inak európskemu priemyslu hrozí strata konkurencieschopnosti.“
Obrázok 1: Vývoj cien energií pre spotrebiteľov
Ropa, zemný plyn a uhlie
Dodávky ropy by podľa zistený MEA mohli byť ohrozené. Do roku 2020 k stabilite trhu prispejú najmä krajiny ktoré nepatria do tzv. krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Ďalších 20 rokov sa však krajiny budú musieť spoliehať v najväčšej miere na dovoz ropy z krajín Blízkeho východu.
Kvôli viacerým prebiehajúcim konfliktom však už dnes chýbajú investície do potrebnej infraštruktúry a technológií, čo by mohlo mať nepriaznivý dopad na bezpečnosť budúcich dodávok. „Nato aby sme v roku 2025 mohli vyťažiť čo i len 1 extra barel ropy z krajín Blízkeho východu, musíme investovať už dnes,“ vystríhala van der Hoeven.
Import zemného plynu bude mať do roku 2040 rastúci charakter. V EÚ sa dovoz zvýši až o 75%. Hoci Európania investujú do diverzifikácie dodávateľov, a to najmä vybudovaním tzv. južného koridoru, EÚ bude aj naďalej závislá na dodávkach plynu z Ruska.
Uhlie bude aj naďalej obľúbenou komoditou a to napriek jeho nepriaznivým klimatickým vplyvom. Do roku 2040 sa zvýši spotreba uhlia až o 50%. K navýšeniu dôjde najmä v Číne a to hlavne v najbližšej dekáde.
Odstavenie jadrovej energie ostáva otázkou
Až 200 z 434 jadrových reaktorov by malo byť v nasledujúcich 25. rokoch vyradených z prevádzky. Tento proces by mohol stáť približne 100 miliárd dolárov.
Podľa van der Hoeven nie sme technologicky pripravení na skladovanie takého veľkého množstva rádioaktívneho odpadu. V roku 2040 by v Európe mala byť uskladnená až 1/4 z 705 tisíc ton jadrového odpadu vyprodukovaného na celom svete od roku 1971.
Hoci celkový podiel jadrovej energie na výrobe sa zníži, do roku 2040 pribudne až 60% nových kapacít. Jadrovou mocnosťou sa stane Čína, ktorá už dnes má približne 27 nových projektov.
Veľké rozdiely budeme môcť sledovať aj na európskom kontinente. Zatiaľ čo stredná a východná Európa bude investovať do rozvoja nových nukleárnych kapacít, v únii ako celku dôjde k výraznému poklesu.
Obrázok 2: Vývoj jadrových kapacít do roku 2040
Klimatické zmeny
Energetická agentúra upozornila, že priemerná teplota planéty sa zvýši o 3,6 stupňov Celzia v prípade, že sa nám nepodarí znížiť súčasný objem emisií skleníkových plynov.
Van der Hoeven predpovedá, že na dosiahnutie klimatických cieľov je nevyhnutné do roku 2040 dekarbonizovať energetický sektor až o 25%.
Niektoré vlády sa už zaviazali k zníženiu emisií CO2, hoci sa nepodarilo vytvoriť konsenzus na udržanie nárastu teploty planéty pod 2 stupne Celzia. Lídrom je najmä Európska únia.
Postupne sa však pridávajú aj iné krajiny. „Spoločný záväzok USA a Číny je dôležitým politickým gestom,“ vyhlásila van der Hoeven. Toto rozhodnutie je životne dôležité, pretože obe krajiny produkujú až 45% svetových emisií skleníkových plynov.