Pozadie
Mezzogiorno, ostrovy Sardínia a Korzika, francúzske zámorské departemanty, Karpatský (euro)región, Balkán, Extramadura a Baskicko, nové nemecké spolkové krajiny, portugalské regióny, východné a severné Poľsko sú regióny v členských štátoch EÚ, ktoré výrazne zaostávajú za vyspelosťou industrializovaných a metrpolitných častí ich materských krajín.
Vstup nových členských krajinách EÚ je z hľadiska makroekonomických ukazovateľov pre niektoré viacej, pre iné menej výraznejší úspech. Niektoré nové členské krajiny, ako je Cyprus, Slovinsko a Česká republika podľa výšky HDP vyjadreného paritou kúpnej sily (PKS) obyvateľstva aj viaceré staré členské krajiny, napr. Grécko a Portugalsko. Slovensko si polepšilo HDP o 8 percentuálnych bodov na 55 % HDP priemeru EÚ-25, v rámci EÚ-27 je to 56,7%. V roku 2002 to bolo 47% priemeru EÚ.
V roku 2004 hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vyjadrený paritou kúpnej sily v 268 regiónoch (NUTS-2) EÚ-27 sa pohyboval medzi 24% v regióne Severovýchod Rumunsku po 303% priemeru EÚ v Centrálnom Londýne, uvádza v najaktuálnejšom štatistickom porovnaní regiónov (19. februára 2007) Eurostat.
Za týmito ukazovateľmi možno vidieť dva fakty. Pokračovanie európskej integrácie združilo v Únii aj viaceré výrazne chudobnejšie regióny, ako sú tie slovenské, čo viedlo k určitému štatistickému zlepšeniu. Na druhej strane členstvo predstavovalo pre ekonomiku krajín výrazné posilnenie a perspektívy z hľadiska jednotného trhu, harmonizovaných noriem, ale i prílevu štrukturálnych fondov.
Slovensko je po vstupe vo všetkých základných ekonomických ukazovateľoch "výhercom". Hospodárska situácia krajiny sa každým rokom zlepšuje, ako naznačujú údaje o reálnej ekonomiky Národnej banky Slovenka.
| Vybrané makroekon. ukazovatele v SR |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
| HDP v mld. Sk |
941,3 | 971,7 | 1011,7 | 1053,8 | 1110,034* | 1177,842* | 1275,254* |
| Rast HDP (medziročne) v % |
0,7 | 3,2 | 4,1 | 4,2 | 5,4 | 6,0 | 8,3 |
| Úroveň nezamestnanosti v % |
17,9 | 18,6 | 17,5 | 15,6 | 13,1 | 11,4 | 9,4 |
| Medziročná inflácia (rast spotrebiteľských cien – CPI) v % |
8,4 | 6,5 | 3,4 | 9,3 | 5,9 | 3,7 | 4,2 |
Zdroj údajov: NBS, marec 2007
Vysvetlivky:
*( predbežné údaje
CPI – Consumer Prices Index, index spotrebiteľských cien. Do roku 2004 sa vyjadrovala inflácia jedným ukazovateľom, od roku 2004 existujú dva. Okrem CPI je to aj HCPI – harmonised CPI, ktorý súvisí s eurozónou v EÚ
Otázky
- Ako hodnotiť ekonomickú úspešnosť regiónov
Regióny možno rozdeliť podľa HDP do piatich skupín:
- Prvá skupina – „klub bohatých“ – sú regióny s HDP na obyvateľa vyšším ako 125% priemeru EÚ-27;
- Druhá skupina – regióny dosahuje o niečo viac ako je európsky priemer, "phasing out" regions. (100% – 124%)
- Tretia skupina – sa primeru Únie približuje (75% – 100%). Pôvodne regióny Cieľa 2 kohéznej politiky v rokoch 2000-2006.
- Štvrtá skupina – "konvergujúce" regióny – pred tým tiež regióny Cieľa 1 kohéznej politiky dosahujú menej ako 75% priemeru HDP celej Únie
- Piata skupina – v Únii je aj veľa regiónov – hlavne medzi novými členmi, kde regióny nedosahujú ani polovicu priemeru celej Európskej únie.
- Každý šiesty región je v klube bohatých
46 regiónov EÚ (vyše 16%) vykazuje regionálny HDP vyšší ako 125% priemeru EÚ-27. Poradie na najvyšších priečkach sa štandardne nemení a naďalej medzi tri najbohatšie regióny patrí Centrálny Londýn (303%), Veľkovojvodstvo Luxemburg (251%) a región Brusel (248%).
V klube ekonomicky najvyspelejších regiónov je osem regiónov Nemecka a Veľkej Británie, 7 pochádza z Talianska, 5 je holandských, štyri z Rakúska, po tri z Belgicka a Španielska, dva fínske a jeden región tu má zastúpený Česká republika, Írsko, Francúzsko, Slovensko a Švédsko a spomínané Luxembursko. Luxembursko dosahuje najvyššiu produktivitu práce spomedzi regiónov EÚ.
Hlavnému mestu západných susedov Prahe sa podarilo dostať do najbohatšej 15, hneď na dvanástu pozíciu. V 2004 životná úroveň predstavovala zhruba 157% priemeru Únie (2003 mala Praha necelých 140%). Bratislavský región sa umiestnil na 32. mieste a z krajín V4 je na druhý ekonomicky najvyspelejší.
- … a každý štvrtý región má menej ako 75%
15 „najchudobnejších“ regiónov na konci rebríčka pochádza z Bulharska, Poľska a Rumunska. Na chvoste s najnižším HDP je severovýchodné Rumunska (Nord-Est) – 24% priemeru EÚ, pred ním sú Severozáopad, Juhostred a Severostred Bulharska (okolo 26%). Medzi 15 najzaostávajúcejšími regiónmi už nie sú Východné a Stredné Slovensko.
Z 268 je však až 70 regiónov s úrovňou HDP nižšou ako 75%: 15 je v Poľsku (celé Poľsko okrem regiónu kam patrí Varšava), po 8 v Grécku a Rumunsku, 7 v Českej republike, 6 v Bulharsku a Maďarsku, 4 patria k zámorským územiam Francúzska, rovnaký počet je súčasťou Talianska a Portugalska, tri slovenské, jeden zo Španielska a tiež Estónsko, Lotyšsko, Litva a Malta. (menšie štáty sa posudzujú ako jeden región NUTS 2).
- Metropolitné regióny v nových členských krajinách
Fenomén, ktorý stojí za zmienku je, že hlavné mestá dvoch najmladších členov Únie nie sú až tak ekonomicky silné, ako to bolo pri viacerých nových členských krajinách z rozšírenie roka 2004. Metropoly a okolité regióny krajín V4 vykazovali s výnimkou Mazowieckeho vojvodstva (sem patrí Varšava) nadpriemerné údaje ekonomickej sily s priemerom EÚ.
Sofia (49%) v rámci regiónu Juhozápad a Bukurešť ako súčasť regiónu Bucuresti-Ilfov (64,5%) nedosahujú v porovnaní parity kúpnej sily 75% priemeru EÚ-27. Vždy je to však dvojnásobok alebo trojnásobok oproti HDP ostatných regiónov v týchto krajinách.
V aktuálnom rebríčku V4 vedie región hlavného mesta Prahy – 157,1%, za ním je Bratislavský kraj – 129,3%. Tretia je Budapešť ako súčasť regiónu „Közép Magyarország“ – 101,6%. Posledná je Varšava s Mazowieckim vojvodstvom, ktoré dosahovala v roku 2004 76,8%.
Regionálny HDP na obyvateľa v EÚ-27 v roku 2004
|
P.č. |
15 regiónov s najvyšším HDP |
HDP v % PKS |
P.č. |
15 regiónov s najnižším HDP |
HDP v % PKS |
|
1 |
Vnútorný Londýn (UK) |
303 |
1 |
Severo-východ (RO) |
24 |
|
2 |
Luxembursko (LU) |
251 |
2 |
Severo-západ (BG) |
26 |
|
3 |
Brusel – hlavné mesto (BE) |
248 |
3 |
Juh stred (BG) |
26 |
|
4 |
Hamburg (DE) |
195 |
4 |
Sever stred (BG) |
26 |
|
5 |
Viedeň (AT) |
180 |
5 |
Južná Muntenia (RO) |
28 |
|
6 |
Île de France (FR) |
175 |
6 |
Severozápadná Oltenia (RO) |
29 |
|
7 |
Berkshire, Buckinghamshire & Oxfordshire (UK) |
174 |
7 |
Severovýchod (BG) |
29 |
|
8 |
Horné Bavorsko(DE) |
169 |
8 |
Juhovýchod (BG) |
30 |
|
9 |
Stockholm(SE) |
166 |
9 |
Severovýchod (RO) |
31 |
|
10 |
Utrecht (NL) |
158 |
10 |
Severo-západ (RO) |
33 |
|
11 |
Darmstadt (DE) |
157 |
11 |
Lubelskie (PL) |
35 |
|
12 |
Praha (CZ) |
157 |
12 |
Podkarpackie (PL) |
35 |
|
13 |
Juh a Východ (IE) |
157 |
13 |
Stred (RO) |
35 |
|
14 |
Brémy (DE) |
156 |
14 |
Podlaskie (PL) |
38 |
|
15 |
Severojužné Škótsko (UK) |
154 |
15 |
Západ (RO) |
39 |
Zdroj: Eurostat, 2007
Vysvetlivky: PKS – parita kúpnej sily, EU-27 = 100%
- Slovensko: naďalej bohatý Západ a chudobný Východ
Na Slovensku je tento rozdiel tiež markantný. Kým Bratislavský kraj dosahuje 129,3%, tak najchudobnejšie Východné a Stredné Slovensko majú menej ako 47% HDP priemeru EÚ-27. Región Východné Slovensko vykázal tvorbu HDP na obyvateľa na úrovni 42,3 % priemeru, Stredné Slovensko na úrovni 46,7 % priemeru a Západné Slovensko na úrovni 52,7 % priemeru. Medzi najchudobnejšími síce nie sme, ale dôvod na optimizmus to ešte nie je. V celoštátnom porovnaní regiónu sme na tom horšie ako Česko a Maďarsko, ale lepšie ako náš severný sused Poľsko. Slovenská ekonomika konkuruje aj všetkým trom pobaltským štátom a nováčikom Rumunsku a Bulharsku.
Pozície:
"Životná úroveň v slovenských regiónoch stúpa, pričom v rokoch 2005 a 2006 by sa mal rast ešte zvýšiť," uvádza pre Pravdu analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Ak by sa však do rebríčka nezaradili bulharské a rumunské regióny, postavenie slovenských krajov v porovnaní s V4 by sa podľa neho takmer nezmenilo. Vďaka rýchlemu rastu ekonomiky, ktorý prekonával susedov, by sa však v najbližších dvoch rokoch mohlo Slovensko posunúť vpred. Mušák upozornil aj na fakt, že veľa celoslovenských firiem má centrálu v Bratislave. "Produkcia sa vykáže v tomto kraji a nie tam, kde sa skutočne vytvorí," dodal analytik.
Na údaje skresľujúce skutočnú realitu upozorňuje aj Eurostat. HDP na obyvateľa v regiónoch je údaj, ktorý nemá veľmi exaktnú výpovednú hodnotu o sile regiónu, uvádza v správe Eurostat. Často výkonnosť ekonomiky je ovplyvnená dochádzkou a dochádzajúcimi do zamestnania, tzv. komutéri. Čistý počet osôb, ktoré denne dochádzajú do týchto regiónov zvyšuje produkciu na takú úroveň, ktorá by nikdy nebola dosiahnuteľná trvale žijúcim zamestnaným obyvateľstvom. Takto je HDP na obyvateľa často nadhodnotený a v regiónoch s negatívnym saldom dochádzky do zamestnania zas podhodnotený.