Efektívnejšie budovy znamenajú pracovné miesta

Autor: renjith krishnan, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) minulý týždeň v Bruseli predstavila svoj technologický plán pre energetickú účinnosť plášťov budov, kde poukazuje na to, ako môžu zlepšenia v izolácii medzi exteriérom a interiérom znížiť celkovú spotrebu energie v sektore budov o takmer 20 %.

Paul Hodson, vedúci oddelenia pre energetickú efektívnosť v Európskej komisii, pri tejto príležitosti zdôraznil, že využitie potenciálu týchto úspor, ktoré sa dajú dosiahnuť pri starnúcom stavebnom fonde  budú „absolútne ústredné“ pre kľúčovú revíziu politiky EÚ. Avšak pri dizajnovaní opatrení je treba zohľadniť nevôľu voči zavádzaniu verejných opatrení.

Podľa bruselského EurActivu by sa mal daný dokument publikovať v júli, v období letných dovoleniek európskych inštitúcií.

Eurokomisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard počas návštevy Bratislavy uviedla, že politiku týkajúcu sa energetickej efektívnosti Komisia navrhne na jeseň.

Paul Hodson schladil očakávania, že revízia prinesie veľký pokrok v politike a skôr pôjde o „mikro“ verejné opatrenia. Podstatné bude kalibrovanie „optimálnej kombinácie“ technológií a pravdepodobne pôjde o doladenie existujúcich opatrení.

Nie je dosť verejných financií

Hodson načrtol, že pri zavádzaní nových záväzkov voči členským štátom, by sa vzhľadom na chabé verejné financie mal dôraz zamerať na chovanie spotrebiteľov. Úspory energie sa nemôžu ani by sa nemali robiť za verejné peniaze, až na výnimky. „Nemožno to robiť s verejnými peniazmi, lebo ich nie je dosť. Nemalo by sa to robiť s verejnými peniazmi, lebo súkromný úžitok je tak obrovský,“ uviedol.

Riaditeľ Európskeho inštitútu pre hospodárnosť budov (BPIE) Oliver Rapf ale na rovnakej konferencii v Bruseli zdôraznil, že zlepšovanie efektívnosti v stavebníctve nie je možné hodnotiť len z pohľadu zisku a straty.

„Je to mýtus, že dopady energetickej efektívnosti sú cenné len ak sa vrátia v úsporách nákladov,“ poznamenal. „Je to zlý prístup, keďže stavebný fond v Európe vyslovene potrebuje hlbokú renováciu.“

Ide o zamestnanosť i zdravie

Komisárka Hedegaard napríklad v Bratislave poukázala na to, že zlepšovanie energetickej účinnosti budov má jasný potenciál pre zvyšovanie domácej zamestnanosti .

„Keď sme v Komisii minulý rok analyzovali, ktoré sektory v Európe majú potenciál vytvoriť v nadchádzajúcich rokoch viac pracovných miest, zelené odvetvia – energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a nakladanie s odpadom a recyklácia – tieto tri sektory sa ukázali, že majú potenciál vytvoriť značné množstvo pracovných miest,“ uviedla včera (3.2.) Connie Hedegaard.

„Ak napríklad tu v Bratislave budete stavať energeticky efektívne budovy, vyžiada si to prácu ľudí priamo tu. Tieto pracovné miesta sa nemôžu len tak vytratiť do Číny alebo inam. Sú to doma pestované pracovné miesta.“

Ďalšie prínosy sú napríklad v oblasti znižovania emisií, ale aj zdravia. Chabá tepelná izolácia školských budov môže napríklad ohroziť zdravie detí.