Pozadie:
Otázka zamestnanosti ostáva v nových členských štátoch EÚ kľúčovým problémom, pretože ekonomický potenciál týchto štátov nie je plne v súlade so štatisticky merateľnými trendmi.
Lisabonská stratégia, ktorej cieľom je spraviť z EÚ „ do roku 2010 najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného ekonomického rastu a väčšieho počtu lepších pracovných príležitostí a väčšej sociálnej súdržnosti a rešpektu voči životnému prostrediu“, bola prijatá Európskou radou v roku 2000. Pre viac informácií o prvej fáze lisabonskej stratégie pozri linky EurActivu.
Súčasná miera nezamestnanosti v EÚ-25 je 8,6%, avšak krajiny ako Poľsko a Slovensko majú nezamestnanosť takmer dvojnásobnú.
EurActiv požiadal o stručné zhodnotenie lokálneho trhu práce svojich partnerov v nových členských štátoch.
Pozície:
Zmenila sa vo všeobecnosti situácia, týkajúca sa zamestnanosti, od vstupu do EÚ v máji 2004?
Maďarsko: Áno, ale zlepšenie nie je priamo spojené so vstupom krajiny do EÚ. Súčasná úradná miera zamestnanosti je 57% a odhaduje sa, že ďalšie 3-5% ľudí pracujú nelegálne. V poslednom štvrťroku 2005 bolo zamestnaných okolo 3,9 milióna ľudí a celková populácia krajiny je mierne pod 10 miliónmi. Miera zamestnanosti začala klesať v roku 2001, ale trend bol zvrátený v roku 2004. Počas posledných štyroch rokov došlo k vytvoreniu 370 000 nových pracovných miest, ale za tú istú dobu zmizlo 300 000 pracovných miest. V súčasnosti je úradná miera nezamestnanosti v Maďarsku vo výške 7,7% (január-marec 2006).
Česká republika: K žiadnym významným zmenám od mája 2004 nedošlo. Miera nezamestnanosti je od roku 2004 na úrovni 8%. Mierny pokles bol zaznamenaný v roku 2005, ale pretože Česká republika má najvyšší ekonomický rast spomedzi postkomunistických krajín (okolo 6% v roku 2005), očakávala sa nižšia miera nezamestnanosti. Jedným z kľúčových faktorov, ktoré treba zvážiť, je skutočnosť, že zamestnanosť cudzincov sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 26%.
Poľsko: Zamestnanosť v Poľsku je trvale najhoršou v porovnaní s ďalšími novými členskými štátmi EÚ. V prvom štvrťroku 2006 bola na úrovni 17,8%, čo bol pokles z 19,3% v porovnateľnom období roku predtým. Na rok 2007 je projektované číslo 15,5%, a to za predpokladu, že ekonomický rast ostane stabilným a jeho rast dosiahne projektovanú úroveň 4,6%. Jedným z faktorov, ktoré treba zahrnúť do analýzy, je skutočnosť, že tisícky Poliakov, registrovaných doma ako nezamestnaní, pracujú súčasne v zahraničí, ako aj to, že čierna práca je tiež dosť bežná. Preto môže byť skutočná miera nezamestnanosti okolo 15%. Pracovná sila v Poľsku predstavuje okolo 14 miliónov ľudí.
Slovenská republika: Miera nezamestnanosti sa od mája 2004 znížila, ale to nemôže byť pripísané na vrub výhradne členstvu krajiny v EÚ. Jedným z kľúčových dôvodov tvorby pracovných miest je zvýšený ekonomický rast a zahraničné investície. Slovenská republika má populáciu 5,3 milióna ľudí a jej pracovná sila je okolo 2,2 milióna ľudí. Miera zamestnanosti je v súčasnosti okolo 57%.
Ako vo všeobecnosti verejnosť vníma otázku zamestnanosti v svetle členstva v EÚ?
Maďarsko: V očiach verejnosti je zreteľne hlavným problémom absencia dobre vyškolenej pracovnej sily. Mobilita pracovnej sily ostáva veľmi nízka a inklinácia hľadať si v prácu v zahraničí je minimálna. V krajine prevláda názor, že maďarský národ starne a zmenšuje sa.
Česká republika: Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky si Česi nemyslia, že členstvo v EÚ príliš zmenilo och životy. V tomto prieskume nebola položená otázka, týkajúca sa zamestnanosti, ale iné otázky sa pýtali na dopad členstva v EÚ na iné sektory ekonomiky. Podľa výsledkov je jedinou oblasťou hospodárstva, ktorú respondenti vnímajú ako zasiahnutú členstvom v EÚ negatívne, poľnohospodárstvo, kým efekt členstva na iné sektory nie je merateľný.
Ovplyvnila lisabonská agenda EÚ nejakým spôsobom situáciu vo vašej krajine, týkajúcu sa zamestnanosti?
Maďarsko: Nie, žiadnym spôsobom, ktorý by sa dal vnímať.
Slovenská republika: Nie bezprostredne. Slovenská lisabonská agenda nie je primárne zameraná na tvorbu pracovných príležitostí. Jej hlavným cieľom je podporiť vznik na znalostiach založených sektorov v ekonomike krajiny.
Česká republika: Bolo prijatých niekoľko kľúčových opatrení s cieľom podporiť flexibilitu trhu práce. Týkajú sa krokov, podporujúcich prácu na čiastočný úväzok, flexibilný pracovný čas a prácu z domu. Vo výhľade je tiež reforma systému sociálneho zabezpečenia.
Poľsko: Neexistuje zrejmé spojenie medzi lisabonskou agendou ako takou a ekonomickou výkonnosťou Poľska. Vo všeobecnosti sa zdá, že lisabonská agenda a relevantné národné plány na jej implementáciu neprispeli k vyriešeniu problémov krajiny, súvisiacich so zamestnanosťou. Kľúčovou otázkou je zásadná reforma trhu práce v Poľsku, bez ktorej ostáva lisabonská agenda a najmä vznik poznatkovo orientovanej spoločnosti, nedosiahnuteľným cieľom.