Výbor na ochranu novinárov (CPJ) hodnotil stav slobody médií v celej EÚ. Európske inštitúcie nemajú podľa jeho správy dostatočné nástroje na potrestanie vlastných členských štátov, ktoré porušujú slobodu médií. Nad druhej strane však únia vyžaduje tento štandard od kandidátov na členstvo.
Dvojaký meter
Únia veľmi prísne posudzuje slobodné fungovanie médií v kandidátskych štátoch a veľmi dôrazne ho presadzuje. Po ich vstupe však málo dohliada na to, aby tento štandard ďalej udržali. EÚ nepredpokladala, že nový členský štát časom upustí od rešpektovania jednej z jej základných hodnôt, uvádza správa. Preto Komisia nemá k dispozícii prostriedky na sankcionovanie previnilcov v tejto oblasti.
CPJ sa v správe odvoláva na rebríček svetového indexu slobody, ktorý zostavuje organizácia Novinári bez hraníc. Jasne ukazuje, že v niektorých členských štátoch sa sloboda médií skutočne od ich vstupu zhoršila. Maďarsko sa pri svojom vstupe do EÚ v roku 2004 umiestnilo na 28. mieste. O desať rokov neskôr kleslo na 64. miesto. Podobne sa zhoršila situácia v Bulharsku. Z 51. miesta v roku 2007 kleslo na 100. miesto v roku 2014.
Slovensko sa v správe spomína v súvislosti s tým, že novinárom hrozí až 8 rokov väzenia za ohováranie. Je to najvyššia sadzba spomedzi všetkých členský štátov EÚ.
Novinári si všimli aj to, že únia v rámci svojej zahraničnej politiky voči tretím krajinám nepostupuje v otázke slobody médií rovnako voči všetkým. Strategickí partneri a veľkí ekonomickí hráči sú iba málokedy terčom kritiky za stav ich médií.
„Nerovnomerný prístup EÚ k tejto problematike škodí obrazu únie ako globálneho lídra,“ píše sa v správe.
Chýba rázna odozva na Maďarsko
Správa zdokumentovala aj situáciu maďarských médií. Pozornosť sa na Maďarsko zamerala najmä po tom, čo sa v roku 2010 stal premiérom Viktor Orbán. Vyhlásil, že Maďarsko nemusí byť nevyhnutne liberálnym štátom a za vzor premeny svojej krajiny si vzal Rusko a Čínu. Obe tieto krajiny sú pri tom známe obmedzovaním slobodných médií.
Výbor poukazuje na to, že maďarské štátne médiá sa de facto stali nástrojom propagandy. Štát prostredníctvom zadávania reklamy alebo dotáciami odmeňuje médiá, ktoré sú naklonené vláde, upozorňuje správa. Opozičné médiá a nezávislých novinárov vláda vytláča na okraj. V snahe zabrániť novinárom odhaľovať korupčné škandály, vláda novelizáciou zákona obmedzila slobodný prístup k informáciám.
CPJ kritizuje úniu, že na Orbánove praktiky neodpovedá dosť rázne. Jej reakcia sa obmedzila iba na niekoľko rezolúcií Európskeho parlamentu a menšie konania o porušení práva EÚ.
Problematické vlastníctvo médií
Správa si všimla aj to, že vo viacerých členský štátoch dochádza k skupovaniu médií finančnými skupinami, ktoré majú napojenie na vládu, zvyčajne prostredníctvom štátnych zákaziek. Objavuje sa preto riziko vzniku konfliktu záujmov pri informovaní o činnosti vlády. Takéto médiá môžu podliehať samocenzúre a podávať neobjektívne informácie.
Niektoré štáty obmedzujú slobodu médií aj tým, že prostredníctvom finančných dotácií manipulujú spravodajstvo vo vybraných médiách.
Členské štáty sa musia zodpovedať
Výbor na základe správy odporúča, aby EÚ zaviedla objektívny a prehľadný mechanizmus, ktorým by členské štáty boli právne viazané dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa základných hodnôt únie.
Týkať by sa mal hlavne článku 2 Zmluvy o EÚ (Lisabonskej zmluvy), ktorý hovorí o základných hodnotách EÚ. Okrem toho by únia mal byť schopná vynútiť aj dodržiavanie článku 11 Charty základných práv EÚ, ktorý sa týka slobody vyjadrovania a slobody médií.
Možnou sankciou za porušovanie týchto záväzkov by mohla byť aj aktivácia článku 7 Zmluvy o EÚ, navrhuje správa. Ním sa členskému štátu dočasne odnímajú hlasovacie práva v Rade EÚ.
Výbor tiež požaduje dôslednú kontrolu a reguláciu odpočúvania. Chce novinárom zaručiť súkromie a právo na anonymitu zdrojov.
Komisia na správu reagovala iba tým, že legislatíva v oblasti médií je v kompetencii členských štátov. Únia na nich môže vyvíjať iba politický tlak.