Pozadie:
Organizácia pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) žiada stiahnuť návrh slovenského tlačového zákona, ktorý schválila vláda. Jej výzva prichádza tesne pred tým, ako o návrhu budú rokovať poslanci NR SR. Novela má nahradiť starý zákon z roku 1966.
Pre porušovanie slobody médií OBSE dlhodobo kritizuje aj Bielorusko, Turkmenistan, Azerbajdžan a Rusko. Ministerstvo kultúry SR považuje výhrady OBSE za “absolútne neopodstatnené.”
Otázky:
“Kľúčové ustanovenia zákona sú totálne subjektívne a vágne. Môžu tak slúžiť na svojvoľné obmedzovanie a trestanie za bežné informovanie o udalostiach a názoroch,” vyhlásil predstaviteľ OBSE pre slobodu tlače Miklos Haraszti v reakcii na návrh slovenského tlačového zákona.
Haraszti oficiálnym listom adresovaným ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi požiadal vládu, aby návrh zákona stiahla z parlamentu. OBSE je pripravená urobiť právnu analýzu návrhu a poskytnúť pripomienky. Najväčšie výhrady má k dvom kapitolám:
- právo na odpoveď, ktoré by zaviazalo vydavateľa poskytnúť priestor na vyjadrenie každému, kto si myslí, že v tlači boli informácie, ktoré sa dotýkajú jeho cti, dôstojnosti, súkromia, alebo dobrej povesti.
OBSE to považuje za nepredstaviteľné: “Takéto ustanovenie zakotvuje povinnosť zverejňovať odpovede na názory. To by poskytlo politikom neobmedzený a svojvoľný prístup k vlastnej publicite,” uvádza sa v oficiálnom stanovisku organizácie, ktorá sa tak stotožnila s kritickým názorom slovenských vydavateľov tlače.
Ministerstvo kultúry SR tvrdí, že je to “štandardná súčasť tlačového zákonodarstva v európskych krajinách.” Ako príklad, kde právo na odpoveď funguje podobným spôsobom, uvádza Francúzsko, Nemecko a Českú republiku.
- sankcionovanie vydavateľa za zverejňovanie informácií, ktoré propagujú vojnu, kruté neľudské správanie, drogy, či iné trestné činy. Posúdenie, či ide o propagáciu alebo len informovanie o udalosti by bolo na štáte.
OBSE v tejto súvislosti špeciálne poukázalo na zoznam šestnástich druhov nenávisti, ktoré by vydavateľ mohol podnecovať, vrátane “nenávisti založenej na politickom alebo inom spôsobe myslenia.” Takéto ustanovenia považuje za neobvyklé pre štandardné demokracie, keďže “vážne obmedzujú slobodu tlače.”
“Tento paragraf je súčasťou platného Tlačového zákona,” bráni sa MK SR. Podotýka, že sa doň dostal v rámci novelizácie v roku 2000: “Ak tieto paragrafy podľa OBSE tak poškodzujú slobodu tlače, prečo organizácia neprotestovala už v roku 2000?”
Možnosť sankcionovať vydavateľa až do výšky 200 tisíc korún na základe rozhodnutia štátnej autority považuje OBSE za neprijateľné: “To jednoznačne prekračuje hranice obmedzenia prejavu, akceptované v demokraciách,” uvádza Haraszti. Ministerstvo tvrdí, že pokuta pre vydavateľa je v novom zákone znížená na 200 tisíc z pôvodných dvoch miliónov.
Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že list OBSE dostalo a pripravuje odpoveď. Dokument poslalo ministerstvu kultúry a odporučilo zaoberať sa konkrétnymi výhradami.
S novelou zákona sú nespokojní vydavatelia tlače a opozícia. Naopak, Slovenský syndikát novinárov po zapracovaní najvážnejších pripomienok už nemá výhrady. Minister kultúry Marek Maďarič považuje zákon za dobrý a vyvážený z hľadiska práva na informácie, slobodu prejavu a ochranu osobnosti.
Pozície:
Miklos Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu tlače: “Súčasný návrh tlačového zákona obsahuje ustanovenia, ktoré vážne obmedzujú nezávislosť redakčnej činnosti.” Ak by parlament novelu schválil, išla by “proti medzinárodným záväzkom Slovenska chrániť slobodu médií.”
Jozef Bednár, hovorca Ministerstva kultúry SR: Tvrdí, že ustanovenia v novele tlačového zákona sú “štandardnou súčasťou tlačového zákonodarstva európskych krajín, ktoré v žiadnom prípade nie sú namierené proti záväzkom Slovenskej republiky chrániť slobodu tlače. Prípade práva na odpoveď sa odvoláva aj na nález nemeckého ústavného súdu, ktorý znie: “…pri práve na odpoveď ide o umožnenie práva dotknutého vyjadriť sa k verejnosti, ktorej bolo určené aj pôvodné tvrdenie, a to nezávisle na objektívnej pravde.”
Alexej Fulmek, Združenie vydavateľov periodickej tlače: „Zákon nerieši reálne postavenie a problémy novinárov a vydavateľov, ktoré vzišli z praxe,“ povedal pre denník SME. „Je mierne ideologický, protinovinársky, ako keby chcel trestať médiá.“ Je presvedčený, že politici chcú najmä bez odporu a rýchlo dostávať svoje odpovede do novín.
Robert Fico, predseda vlády SR vyhlásil, že nový tlačový zákon je potrebný, aby vyvážil novinársku nečestnosť: “Nemusíte nás mať radi, my to ani nechceme. Aj tak nás nemáte radi, píšte aj v tomto duchu. Ale problém je, že klamete, hovorím to vo všeobecnosti. Píšete lži, polopravdy,” uvádza jeho vyjadrenia portál Aktuálne.sk “Ja nebudem tento inštitút využívať, nebojte sa. Ja si svoje poviem na tlačových konferenciách,” vyhlásil premiér ohľadne nového inštitútu odpovede.