Slovensko má problém s výrazným prepadom investícií. Prejavuje sa to okrem iných oblastí aj v energetike. K nižšej atraktivite podnikateľského prostredia navyše prispievajú relatívne vysoké ceny energií, najmä ak sú vyššie ako v susedných štátoch, s ktorými Slovensko o investície súťaží.
Čoraz intenzívnejšie si to všíma aj Európska komisia a to napriek tomu, že tento rok nie je energetika súčasťou špecifických odporúčaní, ktoré Komisia každú jar zasiela členským štátom (country specific recommendations – CSR).
Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vysvetľuje, že je to výsledok snahy klásť dôraz na odporúčania s makroekonomickým dopadom.
Neznamená to však, že odporúčanie ohľadom vysokých cien energií na Slovensku stratilo relevanciu. Stav v energetike sa však bude po novom Komisia riešiť v rámci postupného budovania Energetickej únie.
Európska komisia plánuje na jeseň zverejniť správu o stave energetiky na Slovensku. Jej koncept už konzultovala so slovenskou vládou, ktorá ju bude mať možnosť pripomienkovať.
Európska komisia Slovensko upozorňuje najmä na vysoké sieťové poplatky. Národný regulátor zase tvrdí, že štatistiky, ktoré vedie Eurostat nie sú porovnateľné, nakoľko európsky štatistický úrad má len tri kategórie do ktorých člení cenu energie.
Štáty však majú väčšiu škálu možností, čo chcú do cien energií premietnuť špecifickými poplatkami.
Podľa Vašákovej však viaceré ďalšie analýzy naznačujú, že Slovensko má aj po očistení sieťové poplatky relatívne vysoké.
Európska komisia má v rámci budovania Energetickej únie a jednotného trhu s energiami ambíciu cenotvorbu v EÚ stransparentniť. V dvojročných cykloch plánuje pripravovať analýzu o nákladoch a cenách energií podľa širšej škály kategórií, čo umožní celoeurópsky porovnať situáciu v jednotlivých krajinách.
Cieľom by malo byť dopracovať sa k efektívnejšiemu fungovaniu trhu a menším nákladom pre spotrebiteľov. Komisia si vie predstaviť aj odklon od plošnej regulácie cien energií, ktorá sa využíva aj na Slovensku, a jej nahradenie adresnými sociálnymi dávkami.
„Regulácia cien má tiež vplyv na atraktivitu určitých segmentov trhu,“ dodáva Lívia Vašáková.
Zamestnávatelia sa tešia aj boja
Ondrej Studenec z podvýboru pre energetickú politiku Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) hovorí, že zamestnávatelia na koncepte Energetickej únie oceňujú, že pomenovala problém vysokých cien energií v EÚ a špeciálne na Slovensku, ktorých príčinou sú politicky motivované poplatky ma podporu OZE či uhlia.
„Toto otvorene povedať nie je až také jednoduché, keďže náš regulátor hovorí, že vysoké nie sú,“ dodáva.
Na druhej strane majú zamestnávatelia obavu, že riešenie problému nemusí prísť tak rýchlo, ako by si predstavovali.
Analýza cien zo strany Európskej komisie na dvojročnej báze sa im javí ako slabé opatrenie, najmä ak už samotný rámec Energetickej únie túto analýzu sčasti obsahuje.
RÚZ si vie predstaviť európsky benchmarking cien, čo by si vyžadovalo nevyhnutné posilnenie európskeho regulátora, ktorý by mohol položky ako sú napríklad sieťové poplatky, zharmonizovať.
Ďalšia obava predstaviteľov biznisu spočíva v tom, že nový regulačný rámec ktorý sa chystá na európskej ale aj na národnej úrovni, prinesie novú záťaž a povinnosti do už tak zložitej legislatívy.
RÚZ ale oceňuje, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začal s prípravou nového regulačného rámca výzvou na predkladanie podnetov od tých, ktorých sa to týka. „Transparentnosť nám chýbala a možno sa to teraz zlepšuje.“
Podobne ako Komisia sa RÚZ prihovára za zrušenie plošnej regulácie cien s argumentom, že tá v absolútnom vyjadrení najviac pomáhajú tým najbohatším s najväčšou spotrebou energií.