Onur Öymen je podpredsedom Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorá je najväčšou opozičnou stranou v Turecku. Je kariérnym diplomatom, pôsobil ako veľvyslanec v Dánsku, Nemecku i NATO .
Rozhovor uskutočnil Georgi Gotev.
Aká je Vaša analýza egyptskej revolúcie? Čo to znamená pre Turecko?
Revolúcia je veľmi dôležitá, pretože prvýkrát na Strednom východe ľudia silne prejavili svoju vôľu a odhodlanie žiť v demokratickej spoločnosti. V posledných približne dvadsiatich rokoch sa rozvinuli demokracie v mnohých regiónoch sveta, s výnimkou Stredného východu.
Očividne, niektoré veľké krajiny dosiaľ uprednostňovali spolunažívanie s autoritárskymi režimami, pokiaľ s nimi mali priateľské vzťahy, pretože tento región je strategicky veľmi dôležitý. Má bohaté rezervy ropy a zemného plynu, tranzitné trasy – Suezský kanál a podobne. Prvoradou prioritou neboli demokratické práva ľudí, ktorí tam žili, ale bohatstvo pod povrchom.
Turecko by mohlo byť modelom, nakoľko sa považuje za demokratickú krajinu a zároveň je moslimskou krajinou…
Áno, Turecko je prvým príkladom demokracie v krajine s drvivou väčšinou moslimskej populácie, ktorá zároveň akceptovala sekulárny systém vlády, teda oddelenia náboženstva od štátnych záležitostí. Turecko je prvé a dosiaľ jediné.
Niektorí západní intelektuáli, ako napríklad Samuel Huntington, veria, že demokracia je produktom kresťanstva, že v moslimskom svete nemôže demokracia fungovať a že Turecko je výnimkou. Ak Egypt a ďalšie krajiny na Strednom východe dosiahnu vysoké demokratické štandardy, bola by to dobrá odpoveď tým, ktorí veria, že moslimovia nebudú mať možnosť žiť v demokratických spoločnostiach.
Avšak prednedávnom sme navštívili konferenciu, kde ste Vy sám povedal, že demokratické štandardy v samotnom Turecku upadajú…
Áno, to je tiež pravda. Od počiatku dvadsiatych rokov do roku 2000 došlo k veľkému pokroku, ale za súčasnej vlády, bohužiaľ, demokratické štandardy v Turecku ochabli, a to napriek tomu, že parlament prijal niektoré reformné zákony a ústavné dodatky.
Realita je, že štandardy v oblasti demokracie, slobody tlače, nezávislosti súdnictva a genderovej rovnosti, sú, bohužiaľ, v súčasnosti horšie ako pred niekoľkými rokmi.
Ste podpredsedom CHP, tureckej najväčšej opozičnej strany. Tento rok sa uskutočnia voľby – čo očakávate od tohto politického procesu?
Očakávame dobrý výsledok našej strany. V niekoľkých minulých voľbách sme zaznamenali postupy, ktoré nie sú kompatibilné s voľbami v demokratických spoločnostiach.
Napríklad, voľby sa konajú každé štyri roky a medzi nimi sa počet oprávnených voličov, v závislosti na raste populácie, zvyšuje o pol milióna až dva milióny. Avšak naposledy, v priebehu posledných troch rokoch, došlo k nárastu o sedem miliónov – čo nie je bežné. Čo sa stalo s týmito siedmymi miliónmi ľudí počas minulých volieb?
Preto musíme byť opatrní čo sa týka systému volieb, zneužívania vládnej moci a verejných prostriedkov v záujme vládnucej strany, prehnaného míňania peňazí na voľby bez ich kontroly a zneužívania náboženstva pre politické zámery. Tieto prvky sa v minulosti prejavili. Dúfam, že tentoraz budú voľby s vysokou úrovňou demokracie.
Apelujete nejakým spôsobom na Európsku úniu, aby sa zapojila nielen v daný volebný deň, ale aj počas vývoja, ktorý k nemu povedie?
Únia by [proces] mala pozorne sledovať. Na jednej strane očakávame od EÚ férové a objektívne ohodnotenie Turecka, prípadne dvojitých štandardov medzi Tureckom a inými kandidátskymi krajinami.
Na druhú stranu tiež čakávame, že Európska únia bude so záujmom sledovať vývoj. Inak, ak budeme pokračovať na ceste straty demokratických štandardov, nebude to zlé len pre občanov Turecka, ale aj pre Európsku úniu: ak Turecko naši európski priatelia stále chcú ako súčasť svojej rodiny.
Novinky z Istanbulu hovoria, že v rámci aféry Ergenekon bolo [12. februára] zatknutých 163 príslušníkov armády. Čo sa stalo?
Nuž, jednak máme rešpekt voči súdnictvu, jednak by súdnictvo malo rešpektovať zdravý ľudský rozum. Dosiaľ boli títo ľudia zatknutí a prepustení niekoľkokrát a nedávno došlo k zmene sudcov v prípade. Takže veľa novinárov verí, že tieto rozpory sú výsledkom výmeny sudcov.
Nevieme presne, nemôžeme v tom robiť závery, ale nie je normálne, aby toľko dôstojníkov v službe alebo v dôchodku bolo zatknutých akoby pripravovali vojenský prevrat. Môj osobný názor je, že ak človek v 21. storočí uvažuje o zvrhnutí vlády silou, je šialenec – a neverím, že v našej armáde máme toľko šialencov.
Aká je v Turecku situácia so slobodou tlače?
Veľmi zlá. Vláda vyvíja na tlač silný tlak: z troch hlavných [mediálnych] skupín sú už dve pod jej kontrolou, tretia, Doğan, je viacmenej slobodná a nezávislá.
Na túto skupinu bola uvalená veľká pokuta – asi vo výške 3 miliárd dolárov – kvôli ktorej bude zjavne musieť predať svoje noviny a televízne kanály iným ľuďom, ktorí sú, ako sa zdá, blízki vláde.
Takže prakticky viac nebudeme mať slobodu tlače, s výnimkou niekoľkých malých nezávislých novín.
Pravdepodobne ale ani pán Doğan samotný, ako mediálny magnát a bohatý podnikateľ, nie je svätý…
Nesmiete robiť závery o osobe, ktorá je majiteľom média, musíme sa na to dívať z hľadiska slobody tlače. Bola to jediná zvyšná mediálna skupina, kde novinári mohli otvorene kritizovať vládu. Ak dôjde k jej predaju, zostane oveľa menej novinárov schopných kritizovať vládu.
Myslíte si, že Európska únia si je toho vedomá?
Áno, pretože v správach Európskej komisie je veľa referencií k tejto situácii. Avšak v závere z európskej strany nevidíme hmatateľné reakcie, pokiaľ nedôjde k zatknutiu alebo uväzneniu osobných priateľov. V tejto záležitosti, bohužiaľ, tiež existujú dvojité štandardy EÚ.
Ak sú zadržaní niektorí ľudia, ktorých chcú chrániť, potom vidíme silnú reakciu z Európy. Ak dochádza k ešte horšiemu zachádzaniu iných osôb, reakcia je žiadna alebo veľmi slabá.
Turecká vláda nedávno otvorila svoje dvere bezvízovému pohybu pre občanov z krajín ako je Jemen alebo Sýria. Je to podľa Vás dobrá politika?
Príde na to. Z princípu je to dobrý krok pre voľný pohyb osôb, ale stále musíte kontrolovať hranice, inak by sa niektorí z týchto ľudí mohli stať potenciálnymi ilegálnymi utečencami do krajín EÚ. Zatiaľ čo týmto ľuďom rušíme víza, mali by sme sa uistiť, že ich sloboda sa nebude zneužívať.
Takže by sa dalo povedať, že vďaka premiérovi Erdoğanovi sú šance na vyriešenie vízového problému s EÚ menej pravdepodobné?
Nuž, to by nebolo úplné vysvetlenie, pretože Turecko očakáva zrušenie víz posledných päť rokov – tak ako sa to stalo v prípade všetkých kandidátskych krajín EÚ – ale zatiaľ k tomu nedošlo. Vždycky sa našlo ospravedlnenie toho, prečo zabrániť tureckým občanom cestovať slobodne bez víz.
Takže tentoraz bude pravdepodobne zrušenie víz krajinám Stredného východu prezentované ako vysvetlenie zamietnutia tureckých očakávaní.