- Pán Barrón, ako vnímajú Španieli problematiku životného prostredia? Súčasne, ako formujú médiá environmentálne postoje obyvateľstva? Máte nejaké programy, ktoré sa špecificky venujú tejto otázke; ak áno, dokážu diváka upútať?
Nemyslím si, že španielske televízne vysielanie by dokázalo zaujať divákov, ak sa na obrazovke hovorí o životnom prostredí. Navyše nemáme žiaden špecifický program, ktorý by sa venoval práve takýmto témam. Naši obyvatelia môžu získať veľmi veľa informácií z iných zdrojov, než akým je televízia. Zvýšený záujem o životné prostredie pozorujem najmä odvtedy, čo našu krajinu navštívil nositeľ Nobelovej ceny Al Gore a zorganizoval u nás veľkú konferenciu o globálnom otepľovaní. Ľudia začali chápať, o čo ide. Pán Gore však prezentoval len všeobecné problémy, nezašiel do hĺbky. Napríklad na konferencii sa nehovorilo špecificky o odpadoch a teda ani o aktivitách Pro Europe. Témou boli skôr len všeobecné environmentálne výzvy.
Vráťme sa k televíznemu vysielaniu. Naše TV kanály nemajú žiaden špecifický program venujúci sa odpadom, no na druhej strane môžete na obrazovkách vidieť dosť veľa reklamy, ktorá nabáda k recyklácii. Žiaľ, nevysiela sa systematicky alebo pravidelne, ma skôr charakter príležitostných televíznych šotov. Každý z nich sa v takom prípade zameriava na istú úzku oblasť.
- Environmentálne otázky teda stále nie sú v centre pozornosti médií. Ak sa nemýlim, ZELENÝ BOD prišiel do Španielska v roku 1997. Ako teda hodnotíte vývoj za uplynulých niečo vyše 10 rokov?
Povedal by som, že pokrok Španielska je veľký, neuveriteľný a dôležitý. Hoci sa televízie a iné média o životné prostredie stále veľmi nezaujímajú, občania majú snahu dozvedieť sa čo najviac.
Áno, ZELENÝ BOD sme do Španielska priniesli na prelome rokov 1996/1997, ale systém zberu a recyklácie sme spustili až v roku 1998. Zo začiatku mali v rámci systému možnosť separovať odpad len 4 milióny obyvateľov, čo predstavovalo desatinu celkovej populácie. Krátko na to sa EÚ začala zamýšľať nad novými environmentálnymi cieľmi. Aj my v Španielsku sme sa rozhodli pridať sa k ostatným členským krajinám a splniť ich. Teraz, v roku 2008, môžeme konštatovať, že až 96% obyvateľstva má prístup k špeciálnym separačným kontajnerom, ktorých obsah sa následne recykluje alebo inak využíva. V roku 2007 sme dosiahli celkovú mieru recyklácie na úrovni 56,5% odpadov, ktoré vyprodukovalo naše hospodárstvo. Ide o porovnateľnú úroveň, ako dosahujú krajiny, ktoré začali so systémom Zeleného bodu o pár rokov skôr. Pre porovnanie, dosahujeme podobné výsledky ako Francúzsko, ktoré začalo 5 rokov pred nami.
Vnímanie environmentálnej problematiky sa v Španielsku za posledné roky veľmi zmenilo. Prieskum verejnej mienky spred dvoch rokov ukázal, že 65-70% respondentov separovalo a odovzdávalo aspoň jeden druh odpadu. Samozrejme, tento údaj treba brať ako nezáväzné vyhlásenie, keďže niektorí ľudia nemuseli odpovedať v súlade so skutočnosťou. Na druhej strane, rovnaký výskum z roku 2007 hovorí, že až 85% respondentov triedi odpad a berie recykláciu veľmi vážne. Toto je pozitívna správa, ktorá vypovedá o významnej zmene postojov.
Zmenu povedomia by som prirovnal k slabému dažďu. Ak jemne prší, v krátkom čase nebude na zemi veľa vody. Ale ak prší jemne dlhý čas, situácia sa mení a vznikajú obrovské kaluže. Zmena myslenia prebieha podobne, musí sa uskutočňovať krok za krokom, kúsok po kúsku. Napríklad globálne otepľovanie pred 10 rokmi nebral skoro nik vážne, dnes aj bežní ľudia pomerne dobre vedia, o čo v ňom ide.
- Spomínali ste meniace sa povedomie Španielov. Má na tom podiel aj vzdelávanie na školách? Sú otázky spojené so životným prostredím zaradené do školských osnov?
Popri tom, ako sme zakladali ZELENÝ BOD, snažili sme sa aj o osvetu na školách. Ako som spomenul, zmena postoja je dlhodobý proces. Preto je dobré začať už v detstve. Ak žiakov vychováte k zodpovednosti k životnému prostrediu, ich návyky im zostanú aj po tom, ako vyrastú a stanú sa dospelými. Vedomí si tejto skutočnosti sme začali pracovať na dvoch úrovniach:
- Prvou aktivitou je spolupráca s jednou zo španielskych asociácií pre podporu sociálnych a kultúrnych aktivít. Od roku 1999 sa zúčastňujeme na programe ekologického vzdelávania, ktorého koncept sme vyvinuli spoločne s rôznymi expertmi. Vypracovanú osnovu ponúkame školám a jednotlivým učiteľom a je na nich, či sa ju dobrovoľne rozhodnú prebrať alebo ju odmietnu. Nakoľko nie je ekologická výchova povinná, stretáme sa aj s odmietnutím, no viacerí učitelia ju už prijali a pokladajú ju za dobrý prvok v systéme vzdelávania.
- V období 2001 – 2002 sme začali spolupracovať s mimovládnou organizáciou SOS Detské Dediny. Ide o medzinárodný projekt, ktorého myšlienka prišla z Rakúska. Hlavnou náplňou SOS je starostlivosť o deti, ktoré nežijú v rodinách. Medzinárodná organizácia nevyvinula iba sociálne programy pre deti, ale aj vzdelávacie. Organizujú viaceré semináre, na ktorých vyučujú deti podľa konkrétnych tém. Jednou z nich bola napríklad „zodpovednosť,“ v rámci ktorej sa hovorilo aj o zodpovednom postoji k odpadom a životnému prostrediu ako takému. Deti sa učili, ako správne nakladať s tým, čo im zostane v rukách, keď zjedia nejakú sladkosť alebo vypijú nápoj. S organizáciou SOS spolupracujeme pravidelne a v súčasnosti sa nám podarilo presadiť, že vzdelávanie počas jedného mesiaca v roku je zamerané najmä na recykláciu.
Prostredníctvom týchto dvoch aktivít dokážeme vplývať na asi 500-600 tis. španielskych detí.
- Slovenský člen Pro Europe, spoločnosť ENVI-PAK, odštartovala na Slovensku kampaň za recykláciu. Máte zo Španielska nejakú skúsenosť s podobnou kampaňou, o ktorú by ste sa mohli podeliť? Čo by nemali slovenskí organizátori podľa Vás opomenúť?
Keď sme v Španielsku prvýkrát organizovali podobnú kampaň, spravili sme dve chyby. Nezabezpečili sme dostatočný počet separačných kontajnerov a netrpezlivo sme očakávali okamžité výsledky.
Majte na pamäti, že ak organizujete celoplošnú kampaň, väčšina obyvateľstva by mala mať prístup k špeciálnym kontajnerom, aby mohla separovať. Je nevyhnutné, aby malo aspoň 80% populácie možnosť odniesť triedený odpad do zberných nádob. Takúto chybu spravili niektoré španielske regióny. Veľa politikov sa na začiatku kampane nadchlo a chceli ju komunikovať ľuďom, no príliš sa zamerali na teóriu, avšak menej na praktické otázky spojené s uskutočniteľnosťou separácie.
Druhá vec je trpezlivosť. Nie je dobré očakávať okamžité výsledky, lebo budete sklamaní. Triedenie odpadu nie je ako predávanie nápojov. Nefunguje spôsobom, že zaplatíte mediálnu kampaň a v krátkom čase zaznamenáte 20-percentný nárast predaja. My nepredávame nič, my sa len snažíme meniť mentalitu ľudí a ich postoj k nakladaniu s odpadmi. Majte na pamäti, že separovanie odpadov nie je aktivita, ktorá by nejakým spôsobom robila ľudí šťastnými a uľahčovala im život. Práve preto je zložité presvedčiť ich o potrebe tak konať. Vyžaduje si to skrátka trpezlivosť. My sme prvé výsledky zaznamenali až 4 roky po tom, čo sme spustili veľkú celoplošnú komunikačnú stratégiu v médiách.
Rozhovor bol pripravený počas Kongresu Pro Europe v Prahe (15.-16. máj 2008).