Okrem 2458 študentom sa v akademickom roku 2010/2011 zapojilo do programu aj 715 vysokoškolských učiteľov a 160 vysokoškolských pracovníkov. Celkovo tak do zahraničia za cez Erasmus vycestovalo o vyše 400 Slovákov viac než v predošlom akademickom roku. Podľa Jany Šamkovej z Národnej agentúry Programu celoživotného vzdelávania (SAAIC), ktorá údaje poskytla TASR, sú tieto počty zatiaľ predbežné a do februára 2012 sa môžu ešte mierne zmeniť.
Najviac študentov (551) vyslala na zahraničné školy Univerzita Komenského v Bratislave, z bratislavskej Ekonomickej univerzity odišlo na študijné pobyty s pomocou štipendia od EÚ 255 vysokoškolákov. Z Univerzity J. Selyeho v Komárne si vyskúšalo štúdium v zahraničí 20 študentov, z Technickej univerzity vo Zvolene vycestovalo 21 študentov.
Erasmus okrem samotného štúdia ponúka aj možnosť stáže v zahraničnom podniku, čo najviac vyžili študenti Ekonomickej univerzity a vycestovalo ich celkovo 60. O troch študentov menej vyslala na prax do zahraničia Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.
Na Slovensko prišlo asi 920 erasmákov
Na slovenské univerzity prišlo cez Erasmus zo zahraničia približne 920 študentov. Najpočetnejšiu skupinu tvorili Španieli (173) a Poliaci (141). Aj tieto údaje sa môžu ešte mierne zmeniť. „Najpresnejšiu štatistiku počtu prichádzajúcich študentov má Európska komisia a pošle nám ju až v polovici roka 2012,“ povedala Šamková.
Vladimír Šucha z generálneho riaditeľstva EK pre vzdelávanie a kultúru označil koncom minulého roka počet 2151 vyslaných slovenských študentov za akademický rok 2009/2010 za žalostne nízke číslo. „Môj cieľ by bol, keby každý študent na univerzite absolvoval aspoň jeden semester v zahraničí. A keď nie v zahraničí, tak aspoň na inej univerzite na Slovensku,“ citovala ho TASR v novembri 2011.
Koordinátorka programu Erasmus na Slovensku Denisa Filkornová vidí nízky počet vyslaných Slovákov v tom, že granty často nepokrývajú všetky náklady študenta v cudzine. „Nie každý študent si to môže dovoliť, nie každý študent si môže zobrať pôžičku,“ vysvetlila a dodala, že častým problémom je aj jazyková bariéra. „Podľa informácií, ktoré máme z vysokých škôl, niektorí študenti nie sú schopní študovať v cudzom jazyku,“ doplnila.
V rozhovore pre EurActiv Michal Fedák, zástupca výkonnej riaditeľky Slovenskej akademickej a informačnej agentúry, uviedol, že „prekážky mobility pre odchádzajúcich štipendistov alebo študentov si vytvárajú skôr samotné vysoké školy.“ Problémom je najmä uznávanie štúdia, ktoré štipendisti strávia mimo vlastnej školy.
(EurActiv/TASR)