Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

zdroj: TASR/AP

Pozadie:

V Únii v súčasnosti žije viac ako 80 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, čiže každý šiesty človek je ňou ohrozený. Do tejto skupiny spadá 20 miliónov detí a 8 % pracujúcich. Viac ako 40 miliónov osôb pritom čelí závažnému materiálnemu nedostatku, čo v praxi znamená, že si nemôžu dovoliť ani základné veci ako napríklad telefón či adekvátne kúrenie. Viac ako 9 % európskej populácie žije v domácnostiach, v ktorých nikto nemá prácu. V porovnaní so zvyškom sú však najzraniteľnejšou skupinou obyvatelia v staršom veku. Do roku 2030 sa pritom počet dôchodcov v EÚ zvýši o viac ako 25 miliónov.

Téma sociálneho postavenia chudobnejších vrstiev občanov sa teda stala jedným z ťažiskových bodov hospodárskej stratégie Európa 2020. V nej sa členské štáty zaviazali, že počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby klesne v európskom priemere o 20 miliónov. Slovensko si stanovilo národný cieľ vymaniť z rizika chudoby 170 tisíc ľudí.

Cieľ znižovania chudoby sa odvíja od troch ukazovateľov – miera rizika chudoby, indexu materiálnej deprivácie a percenta ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce.

Otázky:

Komisia identifikovala tieto oblasti činnosti iniciatívy Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu:

Aktivity súvisiace s bojom proti chudobe v rámci celého spektra politík

Vzhľadom na to, že chudoba vychádza z viacerých faktorov – nedostatok materiálnych zdrojov, neadekvátny prístup k zdravotnej starostlivosti, bývaniu či vzdelávaniu, nízka kvalifikácia pre prácu a pod. je preto treba zasiahnuť oboje – makro aj mikroekonomické politiky.

Získanie zamestnania je považované za najbezpečnejšie východisko z chudoby. Preto musí existovať synergia medzi politikami v oblasti zamestnanosti a politikami v boji proti chudobe.

Taký prístup na trh práce, aký ľudia potrebujú má zabezpečiť súbor spoločných zásad. Tie riešenia potrebu integrovaných stratégií v kombinácii so správne navrhnutými systémami podpory príjmov, inkluzívnymi trhmi práce a adekvátnymi sociálnymi službami.

Ako poukazuje exekutíva v členských štátoch existuje pomerne vysoké percento ľudí v núdzi bez prístupu k sociálnej výpomoci. Ďalšia početná skupina je v pasci závislosti od sociálnych dávok, ktoré ich však z chudoby nevymania.

Za základ prevencie a zvládnutie chudoby starších ľudí Komisia označila adekvátnosť a dlhodobú udržateľnosť dôchodkových systémov. Budúcnosť je podľa nej v aktívnom starnutí založenom na vytváraní podmienok umožňujúcich pracovníkom v staršom veku zostať dlhšie na trhu práce.

Podporným impulzom sociálnej mobility smerom nahor sú aj politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Práve predškolský stupeň bol označený za najvýznamnejší faktor, ktorý môže prelomiť bludný kruh odovzdávania chudoby z generácie na generáciu. Členské štáty si preto stanovili cieľ, že 95 % detí vo veku od 4 rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky bude zapojených do predškolského vzdelávania a starostlivosti. S týmto súvisí aj cieľ dosiahnuť do roku 2020 menej ako 10 % ľudí s predčasne ukončenou školskou dochádzkou.

Dôležitú úlohu pri riešení otázok súvisiacich s hospodárstvom, demografiou a konkurencieschopnosťou Európy budú zohrávať migranti. Viac ako 30 miliónov ľudí (6,4 % obyvateľov) žijúcich v krajinách EÚ sú cudzinci, dve tretiny z nich pochádzajú z tretích krajín. Ako však poukazuje Komisia existuje jasný dôkaz o predávaní si nevýhod z generácie na generáciu migrujúcej populácie. Druhá a tretia generácia migrantov sa okrem toho stretáva aj s diskrimináciou v prístupe k zamestnaniu a k tovarom či službám. „Dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 týkajúceho sa sociálneho začlenenia a sociálnej súdržnosti bude do značnej miery závisieť od schopnosti EÚ a od jej členských štátov spoločne zladiť sociálne a migračné politiky,“ poukazuje exekutíva.

Členským štátom by v tomto smere mal pomôcť Nový európsky program integrácie Komisie určený na integráciu cudzincov z tretích krajín líšiacich sa kultúrnym, náboženským, jazykovým a etnickým zázemím do ekonomík a spoločností členských štátov.

Ďalším identifikovaným faktorom sú antidiskriminačné politiky, politiky rodovej rovnosti či politiky na riešenie diskriminácie a vylúčenia ľudí so zdravotným postihnutím. Komisia na jar zverejnila európsky rámec pre národné stratégie integrácie Rómov, ktoré majú členské štáty predložiť do konca roka 2011. V pláne je aj vývin vhodných riešení na prevenciu a zvládnutie bezdomovectva v Európe.

Komisia upozornila aj na významnú úlohu sektorových politík – najmä sieťových odvetví ako doprava, energetika a IT. Napríklad rastúce ceny energií sú pre mnohých sociálne zraniteľných občanov EÚ veľkou výzvou.

Výraznejšie a efektívnejšie využívanie fondov EÚ na podporu sociálnej inklúzie

Hlavnú rolu bude hrať Európsky sociálny fond – kľúčový európsky finančný nástroj na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Paralelne funguje program PROGRESS navrhnutý tak, aby sociálna politika EÚ dokázala riešiť aktuálne politické výzvy.

Pomáha členským štátom dodržiavať záväzky v oblasti tvorby kvalitnejších pracovných miest, boji proti chudobe, garantovaní rovnakých príležitostí a vykonávania zákonov EÚ v sociálnej oblasti. Program podporuje vzájomnú výmenu skúseností a sociálnych inovácií medzi vládami.

Podpora sociálnych inovácií, sociálneho hospodárstva a koordinácie politík jednotlivých vlád

Komisia pomocou iniciatívy prepojí európske fondy v snahe podporovať sociálnu inováciu podloženú dôkazmi, ktorá by sa v úvodnej fáze zamerala najmä na systémy sociálnej výpomoci. Sociálne experimentovanie je dôležité pre vhodné nastavenie štrukturálnych reforiem v súvislosti s napĺňaním cieľov stratégie Európa 2020.

Podľa exekutívy by členské štáty mali pri svojom úsilí inovovať a modernizovať sociálnu politiku ťažiť z európskej iniciatívy za sociálnu inováciu. Jej cieľom by bolo poskytovať tie najlepšie európske odborné poznatky  o metódach, koncepcii, implementácii a o vyhodnocovaní sociálneho experimentovania.

Inovatívne odpovede na nové sociálne výzvy a potreby, ktoré nevie riešiť ani štát, ani trh v sebe prinášajú iniciatívy sociálneho hospodárstva. Pre jeho rast je dôležitá najmä dobrovoľnícka práca. V komunitách svojím časom, talentom či peniazmi pôsobí okolo 100 miliónov Európanov. O posilnenie postavenia ľudí žijúcich v chudobe sa snažia aj nadácie, ktoré okrem toho pomáhajú pri zvyšovaní povedomia, analýze a politickej diskusii. Komisia chce do konca roka vypracovať nariadenie o štatúte európskej nadácie.

Dôležitou súčasťou sociálneho hospodárstva sú sociálne podniky. V súčasnosti v EÚ tvoria 10 % všetkých spoločností a majú viac ako 11 miliónov platených zamestnancov. Zámerom exekutívy je teda tento rok navrhnúť aj Iniciatívu sociálneho podnikania.

Pozície:

Komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a inklúziu pri predstavení iniciatívy uviedol László Andor: „Boj proti chudobe je hospodárskou nutnosťou. Milióny ľudí stále žijú na okraji spoločnosti, a my tak mrháme značnou časťou našich ľudských zdrojov. Osobitnú pozornosť je nutné venovať deťom, mladým ľuďom, prisťahovalcom, starším občanom a ostatným zraniteľným skupinám obyvateľov. Som presvedčený, že táto hlavná iniciatíva prispeje k splneniu cieľov EÚ tým, že bude pôsobiť ako základňa pre inovatívne a hospodárne riešenia v boji proti sociálnemu vylúčeniu.“

„Ciele vedúce k zníženiu chudoby a nové kroky, ktoré sú navrhnuté v „Platforme proti chudobe“, by mali predovšetkým zaistiť politické naviazanie na rok 2010, ktorý bol vyhlásený za Rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,“ vyhlásil Ludo Horemans, šéf mimovládnej Európskej siete proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (EAPN).

„Avšak musíme vziať do úvahy realitu úsporných opatrení, ktoré prebiehajú vo všetkých členských štátoch. Táto politika vplýva najmä na ľudí, ktorí žijú v chudobe a vylúčení. Preto, pokiaľ majú byť zámer i záväzky v Platforme naozaj presvedčivé, treba potrebné kroky urobiť okamžite,“ dodal.