V zariadení CENTRACO de Marcoule na juhu Francúzska, kde sa spracováva rádioaktívny materiál, došlo v pondelok 12. septembra k explózii a požiaru. Zahynul jeden človek a zranili sa ďalší štyria ľudia. Úrady vyhlásili pohotovosť, ktorú však onedlho zrušili.
V komplexe, ktoré začali stavať ešte v roku 1955 a momentálne v ňom pracuje asi 350 ľudí, sa nenachádzajú žiadne jadrové reaktory. Centrum bolo pôvodne súčasťou francúzskeho programu na výrobu jadrových zbraní, avšak od 90. rokov slúži na recykláciu jadrového odpadu. Spracováva sa v ňom rádioaktívny materiál a vyrába zmiešané palivo MOX z obohateného uránu a plutónia z vyradených jadrových zbraní pre elektrárne.
Včera predpoludním pravdepodobne explodovala elektrická pec, ktorá slúži na zmenšovanie objemu nízkoaktívneho odpadu. V peci sa spaľuje textilný odpad (rukavice, oblečenie či masky) a taví kovový šrot (pumpy, uzávery, nástroje). Zariadenie na spracovanie rádioaktívneho odpadu, spolu s neďalekým nukleárnym výskumným centrom na brehu rieky Rhôna vlastní spoločnosť EDF, ktorej akcie okamžite po oznámení incidentu klesli.
Miestne pohotovostné jednotky uviedli, že jeden pracovník zomrel v dôsledku výbuchu, nie vystaveniu radiácii a na zranených nenamerali žiadnu radiáciu. „Riziko požiaru je preč a vnútri ani mimo miesta nie je žiadna rádioaktívna ani chemická kontaminácia,“ citovala jedného zo záchranárov agentúra Reuters.
Francúzsky úrad pre jadrovú bezpečnosť (ASN) včera o 16,00 označil nehodu za ukončenú a prisľúbil všetko vyšetriť. Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa. Rovnako ako hovorca ministerstva vnútra, predstavitelia ASN potvrdili, že nedošlo k úniku radiácie ani poškodeniu zariadenia. EDF podľa neho zvýšila v objekte bezpečnosť, po tom čo v roku 2008 identifikovali niekoľko slabých miest. Hovorkyňa ASN Evangelia Petitová pre EurActiv uviedla, že centrum prešlo testami úradu.
Socodei, dcérska spoločnosť EDF, ktorá centrum prevádzkuje, označila udalosť za „klasickú priemyselnú nehodu,“ ktorá pravdepodobne bude klasifikovaná na úrovni 1 sedemstupňovej stupnice nukleárnych nehôd.
Komplex v pondelok navštívila aj ministerka pre životné prostredie Nathalie Kosciuscko-Morizetová, aby „pomohla vykonať presné vyhodnotenie možného rádiologického dopadu tejto nehody“.
Medzinárodná agentúra pre atómovú bezpečnosť (IAEA) okamžite požiadala o poskytnutie bližších informácií o nehode. Rada guvernérov IAEA, zložená z 35 členov, tento týždeň rokuje o akčnom pláne pre posilnenie globálnej jadrovej bezpečnosti v dôsledku marcových udalostí v Japonsku. Výkonný riaditeľ Jukija Amano na včerajšej tlačovej konferencii podotkol, že správy z Francúzska poukazujú na potrebu intenzívne konať v otázkach bezpečnosti jadrových zariadení.
Brusel tiež monitoruje
Európska komisia vo svojom stanovisku uviedla: „Francúzske úrady nezaznamenali žiaden únik radiácie z budovy. Komisia bude situáciu spolu s národnými orgánmi podrobne monitorovať.“
V krajinách EÚ v súčasnosti prebiehajú záťažové testy atómových elektrární. CENTRACO však tomuto kolu testov nepodlieha, keďže sa tam nenachádzajú žiadne reaktory. Zariadenie však bude musieť spĺňať pravidlá o nakladaní s jadrovým odpadom, na ktorých sa EÚ dohodla len nedávno. V budúcnosti sa takýto rádioaktívny materiál bude uskladňovať v geologických formáciách stovky metrov pod zemským povrchom, a nie na povrchu.
V 135 reaktoroch, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke na území EÚ, sa podľa skupiny Foratom produkuje takmer 50 tisíc m3 rádioaktívneho odpadu ročne. Asi 15 % z toho je vysokoaktívny odpad.
Postoj Francúzov k jadru
Francúzska europoslankyňa z frakcie Zelených Sandrine Bélierová uviedla, že nehoda „reštartuje debatu“ o energetickej politike vo Francúzsku. „Myslím, že čo možno najskôr musíme rozhodnúť o uzatvorení miesta najčistejším možným spôsobom.“
Francúzsko získava z 58 reaktorov až 75 % elektriny. „Otázka jadrovej energie by mohla rozhodovať aj v prezidentských voľbách“ v roku 2012, dodala Bélierová.
V reakcii na ubezpečenia úradov, že nešlo o nukleárnu ale technickú nehodu, vyzvala k opatrnosti: „Je logické snažiť sa v prvom rade vyhnúť panike a pretože je jadro obzvlášť nebezpečnou oblasťou, systematicky minimalizujú incidenty a dopady. Dnes nám hovoria, že k nehode došlo, ale všetko je pod kontrolou. Je očividne ťažké veriť im na 100 percent.“
Kash Burchettová, analytička pre oblasť energetiky zo spoločnosti IHS Energy, pripomenula, že v júnovom prieskume verejnej mienky sa až 77 % opýtaných vyjadrilo proti budovaniu nových atómových elektrární. Sarkozy pritom nedávno oznámil, že do ďalšieho rozvoja jadrovej energie krajina investuje miliardu eur. Podľa Burchettovej však pri budúcom vývoji treba počítať so silným hlasom odborov ani firiem, ktorým by hrozili vyššie náklady.
„Aj keby sa akákoľvek vláda snažila spomaliť investície do nových nukleárnych zariadení, nie to odstaviť existujúce kapacity pred termínom, čelili by silným, militantným francúzskym odborom,“ citovala ju agentúra Reuters. „Strata jadrovej energie rovnako podstatne zvýši náklady na energie pre domácnosti a podniky.“
(EurActiv v spolupráci s Reuters)