Slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič včera predstavil prvú správu o stave Energetickej únie, ktorej koncept zverejnil len pred deviatimi mesiacmi. Komisia plánuje podobnú správu o pokroku vydávať každý rok.
„Chceme, aby 90 % zo všetkých prísľubov, ktoré boli spájane s Energetickou úniou, bolo zrealizovaných už počas roku 2016,“ opätovne potvrdil Šefčovič.
Väčšina legislatívnych návrhov tak pristane na stole slovenskému predsedníctvu Rady EÚ. „Energetická únia bude jednou z našich priorít,“ uviedol vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík. Dodal, že pre SR stále platí, že aj vzhľadom na vývoj týkajúci sa pripravovanej infraštruktúry pre import plynu do EÚ, najvyššou prioritou zostáva téma energetickej bezpečnosti.
Čo sa chystá na budúci rok?
Začiatkom budúceho roka Komisia predstaví konkrétny legislatívny balík týkajúci sa energetickej bezpečnosti a dodávok plynu. Súčasťou balíka bude aj stratégia pre skvapalnený plyn a stratégia pre vykurovanie a chladenie.
Medzi kontroverzné opatrenia bude určite patriť zvýšenie právomocí Komisie pri kontrole súladu medzivládnych dohôd o dodávkach plynu s tretími krajinami s európskym právom. Otázne je ako si európska exekutíva poradí s dohodami, ktoré uzatvárajú súkromné spoločnosti. Viaceré krajiny, na čele s Nemeckom, totiž v minulosti podobné návrhy odmietli s tým, že treba „ochrániť obchodné tajomstvá“.
V lete Komisia navrhne konkrétne opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov aj v oblastiach, ktoré nie sú súčasťou systému obchodovania s emisiami (ETS). Ide najmä o sektor poľnohospodárstva, dopravy či budov. Komisia členským štátom navrhne konkrétne percento, o ktoré budú musieť znížiť emisie.
Napríklad Slovensko do roku 2020 môže v týchto sektoroch emisie dokonca zvyšovať a to o celých 13 percent. Dôvodom je najmä „hospodárske dobiehanie“ vyspelejších západoeurópskych krajín. Od roku 2021 však budeme musieť prijať aktívnejšie opatrenia na obmedzenie znečisťovania ovzdušia.
Koncom budúceho roka Komisia zverejní aj plán na redizajn trhu s elektrickou energiou, ktorý by mal byť „sociálne spravodlivejší a zameraný na záujmy spotrebiteľov“. Počíta sa aj s novou smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a s posilnením právomocí Agentúry pre spoluprácu energetických regulačných orgánov (ACER).
Národné plány v centre diania
Šefčovič zároveň predstavil nový systém riadenia Energetickej únie, ktorého základom budú národné energeticko-klimatické plány členských štátov. „Niektoré z členských štátov nemajú ani dnes jasne stanovenú energetickú stratégiu,“ vysvetlil novinárom.
Slovenský podpredseda Komisie na budúci týždeň členským štátom oznámi, že národné energeticko-klimatické plány na budú musieť vypracovať už v priebehu roku 2017. Zaručiť sa tak má „predvídateľnosť“ pre investorov, ktorí kvôli neustálim zmenám v legislatíve a nízkym cenám elektriny neinvestujú do energetického sektora ale aj lepšia koordinácia energetických a klimatických politík.
Konkrétnu štruktúru národných plánov predstaví Komisia v legislatívnom návrhu v priebehu roka 2016. Už dnes je však jasné, že budú sledovať 5 hlavných tematických okruhov, na ktorých je postavená Energetická únia. Pokrok v ich plnení bude Komisia kontrolovať prostredníctvom každoročnej správy.
Okrem konkrétnych záväzkov na roky 2021 až 2030 budú plány naznačovať aj smer, ktorým sa členské štáty plánujú uberať až do roku 2050. Krajiny musia naznačiť, ako únia dosiahne energeticko-klimatické plány na rok 2030 – 40 % zníženie emisií skleníkových plynov oproti úrovniam v roku 1990, 27 % zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, 27 % zvýšenie energetickej účinnosti a 10-15 % prepojenosť prenosových sietí medzi členskými krajinami.
Slovensko pod drobnohľadom
Súčasťou správy o pokroku je aj 28 podrobných analýz energetického sektora jednotlivých členských štátov. Šefčovič počas tohto roka precestoval väčšinu krajín EÚ a podrobne s nimi správy konzultoval. Na Slovensku sa v rámci Energy Union tour zastavil v máji. Podrobné hodnotenie Slovenska môžete nájsť tu.