Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič pre EurActiv potvrdil, že nové pravidlá pre energetickú efektívnosť budú striktnejšie ako tie, ktoré stanovuje platná smernica o Energetickej účinnosti a Energetickej náročnosti budov.
Obe smernice obsahujú doložku, ktorá Komisii umožňuje na budúci rok prehodnotiť ich efektívnosť a to najmä na dosahovanie cieľov v oblasti klímy a energetiky pre rok 2020.
Šefčovič preto na konferencii v Bruseli naznačil, že revidované pravidla by mohli byť ešte prísnejšie. Presný časový harmonogram ešte nie je známy, revízia však bude súčasťou pracovného programu Komisie pre rok 2016.
Slovenský eurokomisár však zároveň pripustil, že členské štáty pravdepodobne neprehodnotia a nenavýšia svoj cieľ do roku 2030 zvýšiť energetickú účinnosť o 27 %, ktorý si stanovili v októbri minulého roka v rámci nového energeticko-klimatického balíčka. Komisia pôvodne navrhovala 30 % cieľ, európski lídri však prijali o 3 percentá nižší záväzok s tým, že tento cieľ v budúcnosti "možno" prehodnotia.
Vzhľadom na to, aké ťažké bolo dosiahnuť spoločnú dohodu, vládni predstavitelia „sa budú držať záverov Európskej rady,“ odpovedal Šefčovič na otázku či sa členské štáty odhodlajú na zvýšenie cieľa, ktorú položil generálny tajomník Európskej aliancie spoločností pre energetickú hospodárnosť budov Adrian Joyce.
Dôslednejšie uplatňovanie pravidiel
Európska exekutíva v rámci Energetickej únie presadzuje energetickú účinnosť ako „prvý zdroj energie“.
Smernica o energetickej účinnosti, ktorá platí od roku 2012 však zatiaľ nepriniesla očakávanú vlnu renovácií európskych budov, ktoré by zaručili úspory nákladov. Dôvodom je, že mnoho členských štátov ešte stále legislatívu neprenieslo do národných predpisov.
Minulý týždeň Komisia začala hneď niekoľko právnych konaní, tzv. infringementov, voči členským krajinám za zlú implementáciu tejto smernice.
Posledné varovanie zaslala Nemecku, Rakúsku, Portugalsku, Chorvátsku, Írsku ale aj Lotyšsku a Rumunsku. Grécku vládu Komisia za nedodržiavanie smernice žaluje na Európskom súdnom dvore. Grékom, ktorí sú na pokraji bankrotu, tak hrozí denná pokuta až vo výške 29 145,6 eur a to až do chvíle, kým neprijmú nápravné opatrenia. Podobnej situácii čelí aj Maďarsko, ktorému hrozí denná pokuta až do výšky 15 444 eur.
Šefčovič sľubuje, že presadí dôslednejšie dodržiavanie pravidiel. „Po prvé sa musíme uistiť, že to, čo bolo odsúhlasené sa aj plní. Preto môžeme v budúcnosti očakávať viacej infringementov voči členským štátom za nesplnenie povinností,“ povedal pre EurActiv.