Práce na projekte Energetickej únii idú podľa plánu, potvrdil dnes novinárom podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič po diskusii, ktorú organizovala Francúzsko- slovenská obchodná komora (FSOK) na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Pevne postavené základy“ Energetickej únie so spoločným energetickým trhom a lepšou energetickou bezpečnosťou plánuje Šefčovič "odovzdať" až na konci svojho funkčného obdobia v roku 2019.
„Čo chceme urobiť do konca budúceho roku je, aby sme sa dostali v tej našej cestovnej mape na úroveň plnenia asi 90 percent toho, čo sme vo februári sľúbili,“ povedal slovenský podpredseda.
To si bude vyžadovať hneď tri nové legislatívne balíčky. „Jeden sa bude týkať otázok plynu, energetickej bezpečnosti a transparentnosti kontraktov. Ďalší sa bude týkať CO2, emisií a záväzkov, ktoré veríme, že vyplynú z dobrej ambicióznej dohody v Paríži a tretí sa bude týkať celkového redizajnu trhu s elektrinou,“ vysvetlil podpredseda Komisie.
Európska exekutíva chce kompletné návrhy pripraviť do jesene 2016, aby členské štáty videli „akým spôsobom bude fungovať obchodovanie s emisiami, ako si prerozdeliť úsilie v oblasti, ktorá nespadá pod schému obchodovania – to bude náročné, pretože sa to týka dopravy, poľnohospodárstva a efektívnosti budov.“
Pomôcť s nájdením kompromisu medzi členskými krajinami by mali podľa Šefčoviča práve Slováci. „Veľmi spoliehame na slovenské predsedníctvo, ktoré nastúpi práve v druhej polovici budúceho roka, ktoré bude zodpovedať za to, aby tie trialógy bežali dobrým tempom a postupovali sme v nich čo najrýchlejšie.“
Tempo ktorým Komisia na spoločnej energetickej politike únie pracuje označil slovenský podpredseda za „neuveriteľne dynamické“. S týmto výrokom však nesúhlasili zástupcovia priemyslu.
„Časové plány sú prezentované ako ambiciózne, ale pre nás z podnikateľského prostredia sú dosť dlhé,“ podotkla viceprezidentka FSOK Martina Maláková s tým, že európsky priemysel potrebuje byť flexibilnejší. „Nemôžeme na jednu tabuľku o cenotvorbe v jednotlivých členských štátoch čakať do roku 2016,“ dodala.
Čo s vysokými cenami energie?
Rémi Girardon, generálny riaditeľ PSA Peugeot Citroen Slovakia upozornil spoludiskutujúcich, medzi ktorými bol aj minister hospodárstva Vazil Hudák a francúzsky politika a ekológ Jean-Luc Bennahmias, najmä na problém vysokých cien elektrickej energie v našom regióne. Vo Francúzsku je podľa jeho slov elektrická energia 2-krát lacnejšia.
Minister tvrdí, že vláda má iba minimálny dosah na ceny energií, na ktoré upozornila v minulosti aj Európska komisia. „Kontrola cien je v rukách nezávislého orgánu, ktorým je ÚRSO a ten nastavuje ceny. My sa samozrejme snažíme o to, aby boli čo najnižšie. To ako sa ceny tvoria je však zložitý mechanizmus, do ktorého vstupujú rôzne premenné a poplatky.“
To, že Slovensko má vysoké ceny energií sa podľa ministra môže zdať najmä preto, že neexistuje jednotná európska metodika na cenotrovbu. „Mám za to, že v iných krajinách sa podpora obnoviteľných zdrojov kompenzuje iným spôsobom, často sa tieto náklady prenášajú na obyvateľov – v krajinách ktoré si to môžu dovoliť, ako Nemecko, Holandsko – a v plnej miere sa tak neprenášajú na podnikateľov,“ tvrdí Hudák.
Nižšie ceny by v EÚ mala podľa Šefčoviča priniesť väčšia transparentnosť cenotvorby. „Keď sa pozrieme, čo všetko do tých cien energií naozaj všetko zahŕňame, koľko sú naozaj náklady na energiu, koľko sú poplatky a koľko sú rôzne podporné programy pre rôzne druhy energií, koľko sú dane a rôzne regionálne poplatky, tak naozaj zistíme, prečo je taký rozdiel medzi koncovou cenou pre užívateľov v EÚ a napríklad USA,“ povedal s tým, že túto analýzu Komisia vypracuje v rámci celkového redizajnu trhu s elektrikou energiou.