Parlament vo Vilniuse tento týždeň rozhodol o vypísaní referenda k výstavbe novej jadrovej elektrárne Visaginas. Tá by mala nahradiť sovietsku Ignalinu, ktorú Litva odstavila koncom roka 2009 na základe podmienok prístupovej zmluvy do EÚ.
Dňa 8. júna Európska komisia súhlasila s výstavbou novej elektrárne za podmienky, že nebude stratová. (EurActiv, 13.6.2012)
Vláda v júni uzavrela predbežnú dohodu o výstavbe elektrárne s japonsko-americkým konzorciom Hitachi-GE Nuclear Energy, ktorá mala obsahovať reaktor 3. generácie s výkonom 1.350 MW.
Konečné investičné rozhodnutia sa očakávajú až koncom roka 2015. Podľa aktuálneho plánu by konzorcium malo vlastniť 20 % podielu v projekte, 38 % by mala mať Litva. Ďalších 22 % a 20 % si majú rozdeliť Estónsko a Lotyšsko.
Politici: Nezávislosť či bezpečnosť?
Návrh o vypísaní referenda predložili opoziční liberálni poslanci a podporilo ho 62 členov parlamentu. 39 poslancov bolo proti a 18 sa zdržalo. Vládni konzervatívci boli proti jeho vypísaniu a opozíciu obvinili zo získavania predvolebných bodov.
„Jadrová elektráreň Visaginas sa postaví na území Litvy, prinesie zvýšené nebezpečenstvo, preto sa musíme opýtať na názor litovských ľudí,“ argumentovala podpredsedníčka opozičnej sociálnej demokracie Birutė Vėsaitė. Podľa nej by sa vláda mala sústrediť na podporu obnoviteľných zdrojov a úspory energie prostredníctvom renovácií budov namiesto drahého nového projektu.
„Mali by sme prestať snívať o jadrovej energii, prínosy ktorej možno uvidíme o možno neuvidíme ani za 30 rokov,“ dodala Vėsaitė.
Minister zahraničia zase počas debaty v parlamente uviedol: „Pre niektorých je dostať sa do parlamentu na štyri roky dôležitejšie ako zaistenie energetickej nezávislosti Litvy a ekonomickej a politickej nezávislosti na pol storočia.“
Podľa premiéra Andriusa Kubiliusa voliči prehliadnu pokusy o manipuláciu verejnosti. „Ľudia preukázali veľakrát, že sú chytrejší a múdrejší než politizujúci politici.“
V každom prípade sa energetika stane hlavným bodom predvolebného boja. Po odstavení Ignaliny je 3-miliónová Litva značne závislá na dovoze elektriny zo zahraničia. V roku 2011 importovala až 65 % elektriny, predovšetkým z Ruska. Práve vysoká závislosť na ruských dodávkach elektriny a plynu vyvoláva nevôľu u politikov i verejnosti. Minuloročná havária v elektrárni Fukušima však oslabila dovtedajšiu silnú podporu Litovčanov v prospech jadra.
Skúška demokracie
Referendum prebehne 14. októbra spolu s parlamentnými voľbami. Jeho výsledky síce nebudú záväzné, ale môžu byť dôležité pre realizáciu projektu.
Veta na referendovom lístku bude znieť: „Podporujem výstavbu novej jadrovej elektrárne v Litovskej republike.“ Voliči budú môcť zaškrtnúť políčko Áno alebo Nie.
Na otázku novinárov ako bude voliť samotná prezidentka republiky Daria Grybauskaitė uviedla, že to neprezradí. „Rada by som vládu vyzvala, aby ľuďom poskytla úplné informácie o tomto projekte … a zodpovedala na všetky nejasnosti,“ reagovala v stredu (18.7.) „Len ak budú ľudia všetko vedieť, môžu sa sami rozhodnúť.“
V krajine sa uskutočnilo už viacero referend, avšak väčšinou boli vyhlásené za neplatné kvôli nízkej účasti. Napríklad súbežne s poslednými parlamentnými voľbami v roku 2008 prebehlo aj referendum o predĺžení životnosti starej atómovej elektrárne až kým nebude postavená nová. 89 % hlasujúcich podporilo predĺženie, avšak celková účasť bola len 48 %.
Predseda Ústrednej volebnej komisie Zenonas Vaigauskas ale upozornil na veľký význam priamej účasti verejnosti na rozhodovaní, hoci len s konzultačným charakterom: „Toto referendum bude silným právnym záväzkom, lebo ukáže hlas ľudu.“
Poukázal aj na to, že by ešte predtým mohlo dôjsť k zmene zákona o referende s cieľom ušetriť peniaze daňových poplatníkov. V súčasnosti je strop pre financovanie referenda nastavený na 4 milióny litasov (€1,14 mil.), avšak podľa návrhu by sa mal obmedziť asi na polovicu.
Minister pre energetiku Arvydas Sekmokas uviedol, že rozhodnutie parlamentu o uskutočnení referenda neovplyvní rokovania s regionálnymi partnermi ani strategickým investorom.
Podľa Juliusa Veselku zo Strany právo a spravodlivosť zase ani v prípade podpory projektu v referende nebude jeho realizácia zaručená, nakoľko nie je ešte úplne isté, či sa do projektu zapoja susedné dve pobaltské krajiny.