Návrhom, ktorý vo štvrtok (13.6.) predložila Európska komisia, sa zmení smernica o jadrovej bezpečnosti z roku 2009 a vytyčujú celoeurópske bezpečnostné ciele v záujme výrazného zníženia rizík a v záujme ochrany ľudí i životného prostredia.
Cieľom smernice je priebežné zvyšovanie jadrovej bezpečnosti v celej EÚ zavedením systému pravidelného partnerského preskúmania na európskej úrovni, zvýšením transparentnosti v otázkach jadrovej bezpečnosti a posilnením právomocí vnútroštátnych regulačných orgánov.
„Je na členských štátoch, aby sa rozhodli, či chcú vyrábať jadrovú energiu alebo nie. Faktom zostáva, že Európa má momentálne 132 činných jadrových reaktorov. Našou úlohou v rámci Komisie je zaistiť, aby bezpečnosť bola v každom z nich absolútnou prioritou,“ uviedol komisár pre energetiku Günther Oettinger.
Prísne bezpečnostné opatrenia podľa Komisie pomôžu zabezpečiť, aby v Európe nedošlo k haváriám, ako bola tá vo Fukušime. Ak by k jadrovej núdzovej situácii predsa len došlo, zabezpečujú najúčinnejšiu možnú reakciu.
Vyšší level bezpečnosti
Podľa nových pravidiel majú členské štáty zabezpečiť, aby sa v prípade havárie prakticky eliminoval únik rádioaktivity do životného prostredia.
Na európskej úrovni dôjde každých 6 rokov k právne záväznému preskúmaniu bezpečnosti elektrární. Členské štáty sa dohodnú na konkrétnych témach, ako aj na spoločnej metodike preskúmania, ktoré vykonajú medzinárodné tímy. Krajiny tiež budú zodpovedné za zohľadnenie odporúčaní. Ak dôjde k omeškaniu alebo sa odporúčania nezohľadnia, Európska komisia môže zorganizovať v príslušnom členskom štáte overovaciu misiu.
Zjednotiť sa má aj systém vnútroštátneho preskúmania. Každá atómová elektráreň sa podrobí pravidelnému preskúmaniu bezpečnosti aspoň raz za 10 rokov a osobitnému preskúmaniu pri prípadnom predlžovaní životnosti. Všetky elektrárne na Slovensku už podliehajú Periodickému hodnoteniu bezpečnosti každých 10 rokov.
Všetky nové jadrové elektrárne sa majú navrhnúť spôsobom, ktorý zabezpečí, že prípadné poškodenie jadra reaktora nebude mať dôsledky mimo elektrárne.
Každá atómová elektráreň tiež bude musieť byť vybavená centrom reakcie na núdzové situácie, ktoré je chránené pred rádioaktivitou, zemetraseniami a zaplavením, a musí uplatňovať prísne usmernenia na riešenie havárií.
Verejnosť zapojená do udeľovania licencií
Pokiaľ ide o transparentnosť, vnútroštátne regulačné orgány a prevádzkovatelia elektrární budú musieť vypracovať stratégiu, v ktorej sa definuje spôsob informovania verejnosti v prípade havárie, ale aj pri bežnej prevádzke elektrárne. Táto stratégia musí byť zverejnená.
Okrem toho bude mať verejnosť príležitosť zúčastniť sa procesu udeľovania licencií na novú jadrovú elektráreň.
Napokon smernica zaisťuje, že vnútroštátne regulačné orgány budú pri rozhodovaní nezávislé a že politické, hospodárske či sociálne záujmy nesmú byť nadradené cieľom v oblasti bezpečnosti. Vnútroštátnym regulačným orgánom sa musia poskytnúť dostatočné prostriedky a odborný personál na zabezpečenie efektívnej prevádzky.
Návrh nových opatrení vzišiel z výsledkov záťažových testov a preskúmania súčasnej legislatívy EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti. Tiež sa opiera o rôzne zdroje odborných znalostí, najmä ENSREG, skupinu vedeckých expertov zriadenú na základe článku 31 Zmluvy o Euratome, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), Združenie západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA) a správy z krajín mimo EÚ (napríklad Japonsko alebo USA atď.).
Zohľadnené sú v ňom aj názory zainteresovaných strán vrátane vnútroštátnych regulačných orgánov, priemyslu a občianskej spoločnosti.
Návrh Komisie teraz vyhodnotia Európsky parlament a Rada, konečná dohoda sa očakáva budúci rok.
Začiatkom týždňa sa v Bruseli konala konferencia ENSREG, všetky prezentácie nájdete na tejto linke.
Pozície
„Tieto nové pravidlá len v malom prispejú k tomu, aby sa vylúčila európska Fukušima. Ignorujú ľudský faktor, terorizmus a sabotáž. Rovnako neadekvátne je plánovanie pre núdzovú evakuáciu v prípade nehody. Navrhované čiastočné testovanie jadrových elektrární každých šesť rokov tiež ponecháva niektoré časti elektrárne po dekády nedotknuté, čo znamená, že niektoré prvky elektrárne môžu prejsť aj niekoľkými kolami testovania,“ uviedol Jan Haverkamp, odborník organizácie Greeenpeace na jadrovú energiu v reakcii na zverejnený návrh smernice, ktorý podľa neho „demonštruje, že jadrová bezpečnosť je utópiou“.
Europoslankyňa Pilar del Castillo, hovorkyňa Skupiny Európskej ľudovej strany vo výbore EP pre priemysel, výskum a energetiku uviedla, že návrh je „dobrým základom pre diskusiu o tom, ako zlepšiť kultúru jadrovej bezpečnosti v Európe“.
„Obzvlášť vítame plán posilniť rolu a nezávislosť národných regulačných úradov, za súčasného rešpektovania zodpovednosti a odbornosti členských štátov,“ dodala.
Podľa podpredsedkyne frakcie Zelení/EFA ale návrhy „zlyhali pri vytýčení najnovších kritérií bezpečnosti pre atómové elektrárne, ktoré by boli v súlade s poslednými vedeckými a technickými štandardmi“.
„Tak ako pri bezzubých záťažových testoch EÚ, sa úplne ignoruje riziko teroristických útokov alebo sabotáže. Komisár Oettinger jasne ukazuje, že podstatný a prvotný je jadrový priemysel, čím sa bezpečnosť verejnosti stáva nevyhovujúcou dodatočnosťou,“ uviedla Rebecca Harms.