„V prípade, že Európska komisia bude trvať na rovnakých cenách, potom samozrejme, ako určite chápete, to nebude tá najnižšia,“ vyhlásil Miller na pondelkovej konferencii Valdajského klubu o energetickej bezpečnosti.
Reagoval tak na snahy Európskej komisie „ovplyvniť“ cenotvorbu ruského koncernu, ktorá je už dnes vystavená výrazným tlakom.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager vo februári oznámila, že čoskoro zverejní výsledky dva a pol ročného vyšetrovania Gazpromu, ktorý je obvinený zo zneužívania dominantného postavenia na trhu. Predmetom vyšetrovania je najmä „neférové stanovovanie cien“ pre krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.
Rusko je často obviňované z toho, že využíva ceny plynu, ako politickú zbraň a odmeňuje nízkymi tarifami najmä „spriatelené štáty.“
Šéf Gazpromu na konferencii obhajoval cenotvorbu svojej spoločnosti a vysvetlil, že ceny sú rozdielne preto, že EÚ je „fragmentovaná“ a krajiny majú výrazne odlišné energetické mixi.
„Nemecko je dobrým príkladom. Najnižšia cena bola stanovená pre nemeckých zákazníkov potom, čo sme preštudovali nemecký trh a pochopili akú rolu zohráva plyn na nemeckom trhu,“ citoval Millerovo vysvetlenie britský denník The Financial Times.
Európski lídri koncom marca odsúhlasili vytvorenie energetickej únie, ktorá by mala nie len znížiť závislosť EÚ od ruských zásob plynu, ale zvýšiť aj transparentnosť zmlúv medzi členskými štátmi a energetickými spoločnosťami, akou je ruský energetický gigant.
Komisia verí, že ex ante kontrola zmlúv pomôže znížiť ceny plynu pre viaceré nové členské štáty, ktorých ceny plynu sú napríklad stále naviazané na ceny ropy.
Avšak krajiny, ako Nemecko, výrazne ťažia z výhodného kontraktu s Gazpromom, ktorý im zaručuje najnižšie ceny plynu v EÚ. Práve nemecká kancelárka Merkelová na marcovom summite presadila v záveroch Rady klauzulu o „ochrane obchodných tajomstiev,“ ktorá by mohla obmedziť právomoci Komisie pri kontrole zmlúv.
Spoločný nákup plynu, ktorý presadzujú najmä baltické štáty a Poľsko je ďalšou novinkou, s ktorou by Gazprom mohlo mať problém. Systém, o ktorom budú členské štáty ešte len diskutovať by mal fungovať na princípe množstevnej zľavy.
Šéfka Medzinárodnej energetickej agentúry ho však označila za „nákupný kartel.“ Mechanizmu nie sú naklonené ani krajiny západnej Európy, či Nórsko.