Európska investičná banka (EIB) už vyplatila počiatočnú sumu 110 miliónov eur, ktorou podporila výstavbu 6. bloku tepelnej elektrárne Šoštanj na severe krajiny. Začiatkom decembra uzavreli EIB a slovinská vláda dohodu o poskytnutí druhej časti peňazí.
Podľa informácií bruselského EurActivu má k vyplateniu prostriedkov dôjsť až po schválení dohody slovinským parlamentom a jej revízii zo strany výboru banky. Parlament schválil zákon o ratifikácii dohody na mimoriadnom zasadnutí 21. decembra.
Slovinsko si na výstavbu požičalo peniaze aj od Európskej banky pre obnovu a rekonštrukciu (EBRD), a to vo výške 200 miliónov eur. Podpora projektu, ktorý vláda obhajuje argumentmi o znížení ceny elektrickej energie a redukcii negatívnych vplyvov na prostredie, ale vyvolal otázky o ziskovosti a podpore uhlia zo strany európskych inštitúcií.
Dekarbonizácia
Európske banky pokryjú asi dve tretiny z celkových nákladov projektu, ktoré sa odhadujú na 1,2 miliardy eur.
„Nemyslíme si, že verejné peniaze by vôbec mali podporovať uhoľné projekty, pretože úplne vybočujú z klimatických cieľov EÚ a agendy dekarbonizácie,“ tvrdí Pippa Gallop, hovorkyňa mimovládnej organizácie Bankwatch Network.
Podľa spoločnosti TEŠ by mal byť blok v prevádzke 40 rokov, zamestnávať asi 200 ľudí. Emisie CO2 odhaduje na 0,87 kg/kWh.
Elektráreň Šostajn ale podľa Gallop pohltí takmer všetky emisné povolenky pridelené pre Slovinsko v rámci systému ETS a „zabráni naplneniu cieľov dekarbonizácie“.
Riziko korupcie
V správe, ktorú vo februári 2012 vydala slovinská Komisia pre prevenciu korupcie, sa uvádza, že projekt bol „navrhnutý a implementovaný netransparentným spôsobom, chýba dozor a je zaťažený politickými a lobistickými vplyvmi, výsledkom čoho je, že bolo (a stále je) vysoké riziko korupcie a konfliktu záujmov“.
Zákon o zárukách štátu podľa komisie pripravili zamestnanci štátnych elektrární HSE, ktoré vlastnia komplex elektrárne.
Projekt už prešetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF a tiež národné orgány z dôvodu podozrení z korupcie a konfliktu záujmov v tendroch.
„Banka dôkladne sleduje výstup z týchto vyšetrovaní a ak to bude nutné, prijme náležité opatrenia ohľadom svojej pôžičky,“ uviedol pre EurActiv hovorca EIB.
Ziskovosť
Okrem toho sa skúmajú aj predložené ekonomické a finančné analýzy. EIB potvrdila, že analýzy sa uskutočnili v čase prvej dohody o poskytnutí pôžičky, avšak odvtedy prijala sťažnosť voči ich záverom.
Holandská organizácia CE Delft vydala v novembri 2011 vlastnú štúdiu, v ktorej upozorňuje, že pôvodné návrhy obsahovali metodologické chyby a nepodložené tvrdenia.
Analýzy nákladov a prínosov boli nekompletné a obsahovali implicitné predpoklady, napr. to, že EÚ nezvýši svoje už prijaté klimatické ciele do roku 2020
Na to, aby EÚ uskutočnila do roku 2050 dekarbonizáciu hospodárstva bude ale dôležité zvýšenie ceny uhlia, čím by sa prevádzka elektrárne v Šoštanj stala neziskovou.
V apríli 2012 z dôvodu podozrení z korupcie EBRD zmrazila vyplácanie prostriedkov pre projekt a v máji francúzska firma Alstom dočasne prerušila práce.
Webstránka EIB uvádza, že kritéria klimatickej zmeny sú „systematicky zohľadnené vo všetkých posudzovaniach projektu EIB, aby bolo pôžičkové portfólio Banky naprieč všetkými sektormi klimaticky priaznivé“.
Environmentalisti upozorňujú, že financovanie 6. bloku Šoštanj ukazuje, že ide len o prázdne slová.
Hovorca EIB ale uviedol že banka prijala rozhodnutie o kompatibilite projektu v roku 2007 a platia preň vtedy platné štandardy. Okrem toho banka v súčasnosti robí revíziu svojej energetickej politiky.