EÚ ako celok tak v roku 2013 spotrebovala 1666 milión ton ropného ekvivalentu (mtoe), čo je tesne pod hranicou, ktorú únia naposledy dosiahla v roku 1990. Ročná spotreba energií tak poklesla od svojho vrcholu v roku 2006 o celých 9 percent.
Napriek značnému prepadu spotreby však Európa s 47 percentami vlastných zdrojov energií ostáva závislá na dovoze palív.
V roku 2013 únia doviezla viac ako polovicou spotrebovanej energie zo zahraničia, pričom dovoz energií presiahol na základe vtedajších cien ropy viac ako 400 miliárd eur. Najväčšími dodávateľmi boli Rusko, krajiny Blízkeho východu a Nórsko.
Závislosť na dovoze energií sa medzi členskými krajinami EÚ výrazne líši. Napríklad Estónsko v roku 2013 doviezlo iba o niečo menej ako 12 percent spotrebovanej energie, avšak napríklad Francúzsko importovalo vyše 46 percent primárnej energie, Nemecko sa priblížilo k 63 percentám a Taliansko presiahlo až 77 percent.
Dramatický pokles spotreby energie nastal v dôsledku pokračujúcich hospodárskych problémov v eurozóne, ale aj vďaka cieleným zásahom členských štátov a priemyselných spoločností, ktoré zvyšovali energetickú účinnosť a efektivitu svojich zariadení.
Znižovanie spotreby energií sa prejavilo najmä v nových členských štátoch strednej a východnej Európy, ktoré zdedili notoricky energeticky neefektívnu priemyselnú infraštruktúru zo sovietskej éry.
Bulharsku sa napríklad od roku 1990 podarilo znížiť spotrebu energie z 28 mtoe na 17 mtoe v roku 2013. Litva znížila za posledných dvadsať rokov svoju spotrebu o celých 9 miliónov ton ropného ekvivalentu.
Takéto výrazne zmeny sú však podľa Eurostatu skôr jednorazovou záležitosťou. Európa tak s takýmto dramatickým znižovaním spotreby do budúcnosti počítať nemôže.
Komisia však už teraz pripravuje nové právne predpisy s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť budov v členských štátoch. Návrh novej smernice bude predložený pravdepodobne už v októbri 2015.
Energetickú efektívnosť by mohol povzbudiť aj záväzok EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 40 percent, ktorý európski lídri prijali na októbrovom samite v Bruseli a ktorý bude zakotvený aj v novej medzinárodnej klimatickej dohode OSN.