„Energetická efektívnosť je oblasťou kde existuje veľký potenciál na zlepšenie, hlavne v prípade Slovenska, ktoré je v tomto ukazovateli 5-6. najhoršou krajinou v rámci EÚ,“ uviedla Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku počas Bratislavských energetických dní 2015.
Výhody energetickej efektívnosti sú podľa Vašákovej evidentné. „Až 16 percent zo zdrojov slovenských domácností ide na energie. Veľká časť ide práve na vykurovania,“ naznačila.
Väčšie investície do energetických úspor navyše znižujú závislosť na „často nestabilných“ dodávateľoch energií. „Štúdie nám ukazujú, že zvýšenie energetickej účinnosti o 1 percento spôsobí zníženie dovozu zemného plynu až o 2,6 percenta,“ dodala.
Energetická efektívnosť je „lokálna“
Podpora energetickej efektívnosti je podľa Vašákovej dôležitá najmä na regionálnej a lokálnej úrovni, pretože „až 80 percent spotreby energie a CO2 súvisí s aktivitami miest“.
Európska komisia preto ešte v roku 2008 začala iniciatívu – Dohovor primátorov a starostov, ktorá mobilizuje miestnych a regionálnych aktérov smerom k znižovaniu emisií skleníkových plynov, podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a energetických úspor.
„Do iniciatívy sa v EÚ zapojilo 6600 signatárov s viac ako 206 miliónmi obyvateľov,“ povedal Marián Minarovič z Únie miest Slovenska. Na Slovensku sú to zatiaľ len štyri mestá a to Bratislava, Moldava nad Bodvou, Nitra a Turčianske Teplice. Minarovič však potvrdil, že záujem má ďalších 6-7 miest a to vrátane Prešova.
Základom je akčný plán s krokmi, ktoré musia samosprávy postúpiť na dosiahnutie cieľov EÚ pre rok 2020 a najnovšie aj 2030, ktoré sú v prípade energetických úspor nastavené až na 27 percentách. „V oblasti energetickej účinnosti chceme byť ešte ambicióznejší,“ potvrdil Minarovič.
„Máme tu aj skupinu 5 obcí na Považí, ktoré dohovor podpísali, nevedia však prekonať určité administratívne prekážky,“ tvrdí Minarovič. Problém je najmä s financovaním prípravy akčných plánov energetickej účinnosti. Z Operačného programu Kvalita životného prostredia sa dajú na technické zabezpečenie čerpať prostriedky. Podľa Minaroviča je to však stále „relatívne vysoká latka nakoľko najnižšia podpora je 3 milióny eur ale implementácia je 20-násobok“. V rámci Dohovoru preto vytvorili program, ktorý vďaka nižšej podpore pomôže aj menším mestám a obciam.
Bratislava zeleným lídrom
Zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenska prijalo akčný plán s približne 60 cieľmi, ktoré mu majú pomôcť do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent už v januári 2014.
„V súčasnosti sme v procese verejného obstarávania na výber dodávateľa implementácie akčného plánu,“ spresnil hlavný energetik mesta Bratislava Miroslav Muška s tým, že spoločnosť zabezpečí energetické audity a pripraví podklady a finančné modely pre druhú fázu verejného obstarávania, v ktorom už pôjde o samotné investičné projekty.
Bratislava sa plánuje sústrediť najmä na zvyšovanie energetickej účinnosti 122 budov, ktoré má vo vlastníctve. Ide predovšetkým o školské a kultúrne budovy a zariadenia sociálnych služieb.
Druhým krokom bude modernizácia približne 45 700 kusov verejného osvetlenia. „Zabezpečiť chceme smart metering. Na osvetlení pri parkovacích plochách zase nabíjacie stanice pre elektromobily,“ povedal Muška.
Prvá fáza projektov bude pravdepodobne financovaná z nástroja Európskej investičnej banky ELENA. Poskytnúť by mala približne 2,28 percenta potrebnej sumy, čo predstavuje asi 66 miliónov eur. O zvyšku bude musieť rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. „Môžeme využiť tzv. Energy performance contract, kde získame spoločnosť, ktorá zafinancuje rekonštrukciu a cez garantované úspory jej to budeme vracať….Druhou možnosťou je úver alebo rozpočet mesta,“ doplnil Muška.