Sektor dopravy je zodpovedný za približne štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ a predstavuje viac ako 30 percent konečnej energetickej spotreby starého kontinentu.
Komisia verí, že využívanie alternatívnych palív, ako je bionafta, elektrická energia, či skvapalnený zemný plyn by mohla zvýšiť energetickú účinnosť sektora dopravy a výrazne znížiť emisie skleníkových plynov.
Podľa návrhu Energetickej únie, ktorý slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič oficiálne predstaví už dnes, Komisia príjme opatrenia na „postupnú transformáciu celého dopravného systému,“ vrátane podpory rozvoja potrebnej infraštruktúry pre alternatívne paliva, ako sú dobíjacie, či doplňovacie stanice.
Nové legislatívne návrhy týkajúcich sa dekarbonizácie odvetvia dopravy môžeme očakávať v priebehu roka 2016 a 2017.
Komisia sa vo svojom návrhu sústreďuje prevažne na automobilovú a železničnú dopravu. Environmentálne skupiny sú preto znepokojené.
„Komisia aj naďalej vynecháva leteckú a lodnú dopravu, čo sú dve najrýchlejšie rastúce zdroje emisií z dopravy v Európe..Je to veľmi zlý signál pre klimatickými rokovaniami v Paríži,“ zdôrazňuje riaditeľ zelenej organizácie Transport a Environment (T&E) Jos Dings.
Éra elektromobilov
Návrh Energetickej únie považuje elektrifikáciu dopravy za „dôležitú pri znižovaní závislosti na rope a dekarbonizácii sektora.“ Dokument tak reflektuje požiadavky koalície ôsmych zelených mimovládnych organizácií, ktoré v januári zaslali otvorený list 28 eurokomisárom, v ktorom ich žiadali, aby „sa elektrifikácia dopravy stala srdcom Európskej energetickej únie.“
Koncept e-mobility podporili na svojom februárovom zasadnutí aj ministri členských štátov EÚ zodpovední za energetiku. Mnohé európske krajiny už dnes poskytujú dotácie alebo daňové stimuly na zvýšenie predaja áut na elektrický pohon. Najpopulárnejšie sú v Nórsku, Nemecku a Francúzsku.
Na Slovensku však dodnes chýba ucelená stratégia na podporu alternatívnej dopravy. Problémom ostáva aj nedostatočná infraštruktúra dobíjacích staníc. V súčasnosti sa na Slovensku nachádza len približne 50 dobíjacích staníc. Existujúcu sieť kvôli chýbajúcej legislatíve rozvíjajú najmä spoločnosti podnikajúce v sektore e-mobility, alebo výroby a distribúcie elektrickej energie.
„Je dôležité, aby boli pravidlá čím skôr ujasnené a aký model si štát vyberie. Sú dva základné modely. Jeden je tzv. distribučný, kde sa dobíjacie stanice stanú súčasťou existujúcej siete, alebo dodávateľský model, kde každý dodávateľ služby alebo elektriny rozhodne, kam umiestni dobíjaciu stanicu,“ vysvetlil za Slovenské elektrárne manažér predaja Andrea Pancotti.
„My budeme v najbližšom období aktívnejší v tomto smere, aby sme dali príklad ostatným výrobcom elektrickej energie a posunuli vývoj dopredu,“ dodal. Slovenské elektrárne v októbri minulého roka sprístupnili širokej verejnosti 6 nabíjacích staníc v Bratislave, Novákoch, Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach a Trenčíne. Zároveň rozšírili svoj vlastný vozoví park na 15 elektromobilov.
EurActiv.sk/EurActiv.com