Ďalšia štúdia spochybňuje udržateľnosť biopalív

Hlavný spor v oblasti podpory biopalív sa týka toho ako pri posudzovaní prínosov biopalív hodnotiť nepriame zmeny využívania krajiny (ILUC). Štúdia, ktorú nedávno vydala Európska únia dochádza k záveru, že konvenčné druhy biopalív, ako napríklad bionafta, v konečnom dôsledku zvyšujú množstvo emisií uhlíka v atmosfére. Navyše sú príliš drahé na to, aby sa mohli dlhodobo používať ako alternatívne palivo.

Ak sa bude Európa snažiť znížiť emisie CO2 prostredníctvom spaľovania biopalív, bude ju to podľa odhadov stáť sto až tristo eur za tonu uhlíka. Autori štúdie však pripomínajú, že k tejto cene treba ešte  pripočítať nepriame dopady, ktoré prináša využívanie biopalív prvej generácie.

V roku 2007 si EÚ stanovila cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel palív vyrobených z obnoviteľných zdrojov (OZE) v doprave na 10 % konečnej energetickej spotreby v tomto sektore v danej krajine. Podľa odborníkov budú konvenčné biopalivá hrať hlavnú rolu pri jeho dosiahnutí.

Cukor a palivo

„Pravdou je, že politici v Európe aj mimo nej presadzujú používanie biopalív z iných dôvodov než environmentálnych,“ domnieva sa David Laborde, ktorý pre Európsku komisiu vypracoval už niekoľko analýz na tému biopalív. Ďalším dôvodom je podľa neho dôraz na energetickp bezpečnosť a zníženie závislosti na dodávkach palivových surovín zo zahraničia. „Je to tiež ľahký spôsob ako dotovať poľnohospodárov,“ dodal a pripomenul, že dôležitú rolu tu zohráva lobing podnikov, ktoré biopalivá produkujú.

Keď Únia v roku 2008 diskutovala o podobe smernice o využívaní energie z OZE, lobistické skupiny vraj ovplyvňovali vyjednávania europoslancov s vtedajším francúzskym predsedníctvom. Tvrdí to zelený poslanec EP Claude Turmes, ktorý bol spravodajcom pre túto legislatívu a je členom výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku.

„Predpisy týkajúce sa emisií CO2 a automobilovej dopravy sa snažil ovplyvniť automobilový priemysel a poľnohospodári, ktorí pestujú cukrovú repu,“ uviedol pre EurActiv.

Garantovaná cena cukru totiž výrazne poklesla po reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2006. Záchranou sa tak pre pestovateľov stala garantovaná cena etanolu vyrábaného z cukru. Vyšší zisk tak majú poľnohospodári, ktorí pestujú plodiny pre výrobu bionafty. Tá sa v Európe používa najčastejšie.

Zamýšľame sa neskoro

Laborde tiež pripomenul hlavný problém európskeho prístupu k biopalivám: „Európa urobila chybu. Desať rokov sme tvrdili, že potrebujeme biopalivá, aby sme znížili emisie. Až teraz sa zamýšľame nad nepriamymi dopadmi, ktoré výroba a spaľovanie biopalív prinášajú.“

Brusel by mal tento rok rozriešiť spor o ich klimatických prínosoch a spôsobe, ako by sa nepriame emisie započítavali do celkovej emisnej náročnosti biopalív.

Rôzne názory v tejto otázke ale panujú aj medzi samotnými generálnymi riaditeľstvami Komisie pre životné prostredie a pre energetiku, ktoré nie je naklonené tomu, aby sa pri hodnotení biopalív posudzovali aj nepriame zmeny vo využívaní krajiny.