Celkové náklady spojené s vlastníctvom elektrického vozidla by už do roku 2025 mohli byť nižšie ako náklady spojené s vlastníctvom dieselových a benzínových áut. Predpokladá to nová analýza Bloomberg New Energy Finance (BNEF).
Dôvodom sú najmä neustále klesajúce ceny batérií, ktoré tvoria asi najdrahšiu súčiastku elektromobilu.
„Náklady na lithium-iónovú batériu od roku 2010 klesli o 65 percent. V roku 2015 predstavovali 350 dolárov za kWh. Očakávame, že náklady na batérie budú do roku 2030 výrazne pod 120 dolárov za kWh a budú vďaka novým chemikáliám klesať aj naďalej,“ povedal vedúci analytik BNEF, Colin McKerracher.
Napriek tomu, že dnes elektromobily tvoria asi 1 % nových predaných áut, do konca roka 2040 by ich predaj mal dosiahnuť 41 miliónov kusov.
Analýza odhaduje, že rast využívania elektromobilov pomôže z ciest „odstrániť“ asi 13 miliónov barelov ropy denne. Dopyt po elektrickej energii sa naopak zvýši o 1 900 TWh, čo predstavuje asi 8% svetového dopytu po elektrine v roku 2015.
„Naša prognóza je založená na predpoklade, že cena ropy vzrastie späť na 50 dolárov a do roku 2040 až na 70 dolárov za barel a viac,“ vysvetlil analytik a autor štúdie Salim Morsy pričom zdôraznil, že v prípade nízkych cien ropy môže byť nástup elektromobilov „pozdržaný“ o skoro 10 rokov.
Najviac elektromobilov na obyvateľa dnes jazdí v severských krajinách Európy. Nákup zelených vozidiel podporujú vládnymi stimulmi v Holandsku, Nórsku, Španielsku či USA. Slovensko prijalo stratégiu pre rozvoj elektromobility ešte minulý rok. Pri štandardnom scenári vláda uvažuje k roku 2020 s počtom 10 000 plug-in hybridných a elektrických áut na slovenských cestách.
Európska komisia v súčasnosti pripravuje balíček opatrení na dekarbonizáciu dopravy, ktorý bude súčasťou snáh EÚ znížiť emisie CO2 v tzv. non -ETS sektoroch. Sem okrem dopravy patrí aj sektor budov a poľnohospodárstvo. V lete by mala Komisia zverejniť konkrétne percentá, o ktoré budú musieť členské štáty emisie v týchto odvetviach reálne znižovať.