Zmluvu o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii (Fiškálny pakt) podpísalo v marci 2012 25 krajín EÚ – v tej dobe všetky členské štáty okrem Českej republiky a Veľkej Británie.
Súčasťou zmluvy je okrem zakotvenia pravidiel Paktu stability a rastu na ústavnej úrovni aj povinnosť vytvoriť/dať nové právomoci nezávislým monitorovacím radám, ktoré dozerajú na rozpočtovú politiku v jednotlivých členských štátoch.
Takéto rady už vytvorili všetci signatári Fiškálneho paktu, s výnimkou Poľska a Slovinska. Najnovšia štúdia slovenskej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť skúma efektívnosť týchto inštitúcií a poukazuje na dôležitosť miestnej iniciatívy vytvoriť ich.
Slabších treba podporiť
„Rozpočtové rady sú nezávislé fiškálne inštitúcie, ktoré poskytujú nestranné hodnotenie makroekonomických a rozpočtových plánov a výsledkov. Existencia takýchto inštitúcií, obzvlášť v symbióze s dobrým rámcom pre nastavenie rozpočtových cieľov, vedie k lepšiemu rozpočtovaniu, nižším deficitom verejných financií a menšiemu dlhu,“ napísal nedávno Michal Horváth, autor štúdie, ktorý prednáša ekonómiu na University of York.
Čítajte aj: Európska rozpočtová rada by mala chcieť silných národných partnerov
Zo skúmaných údajov vyplýva, že najsilnejšiu pozíciu voči vláde v rozpočtových otázkach majú (bez konkrétneho poradia), holandská CPB, britská OBR (na ktorú sa legislatíva EÚ nevzťahuje), španielska AIReF, portugalská CFP a slovenská RRZ. Naopak najslabšie sú rozpočtové rady v Luxembursku, Nemecku, Estónsku a Cypre.
Štúdia zároveň vyzýva k medzinárodnej aktivite na posilnenie týchto inštitúcií, ktorá by mala trvať až kým rozpočtové rady nebudú pevne zakotvené v inštitucionálnych štruktúrach jednotlivých členských štátov.
Celé znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.