Za silným rastom hospodárstva v druhom štvrťroku je podľa národného štatistického úradu (ISTAT) zvýšenie domáceho dopytu pro priemyselných tovaroch, a službách. Analytici hovoria, že ústup obáv o stabilitu bankového sektora posilnil dôveru domácich podnikov.
Zároveň však varujú, že Taliansko stále zaostáva za ostatnými partnermi v eurozóne, a musí sa snažiť napraviť škody spôsobené desaťročím recesie, a ekonomickej stagnácie.
Vďaka výsledok druhého štvrťroka „je takmer jasné, že rast HDP prekročí oficiálny ročný odhad 1,1 percenta HDP“ hovorí Lorenzo Codogno, bývalý hlavný ekonóm talianskeho ministerstva financií.
Za prvých šesť mesiacov bol podľa ISTAT medziročný rast 1,2 percenta. Prvé odhady hovoria, že za druhý štvrťrok narástla talianska ekonomika o 0,4 percenta oproti prvému – čo je viac, než sa čakalo.
Zároveň ale Taliansko rastie pomalšie, než priemer eurozóny. Ten bol na úrovni 0,6 percentného rastu v porovnaní s prvým štvrťrokom, resp. 2,2 percent medziročne.
Čítajte viac: Taliansko chce upokojiť trhy, sľubuje reformy
Dobré hospodárske výsledky privítala stredo-ľavá vláda, ktorú čakajú na budúcu jar parlamentné voľby.
„Rast prekonal predpovede. Dobrý základ na posilnenie ekonomiky a zamestnanosti“, napísal na Twitter premiér Paolo Gentiloni.
Talianska vláda očakávala tento rok rast na úrovni 1,1 percenta, Európska komisia 0,9 percenta, a Medzinárodný menový fond len 0,8 percenta.
Taliansko sa postupne dostáva z hospodárskej recesie. No je to pomalý návrat – minulý rok narástla ekonomika len o 0,9 percenta, čo bola polovica priemeru eurozóny.
Obavy z bankovej krízy mierne ustúpili po tom, čo vláda v júni začala s riešením dvoch skrachovaných benátskych bánk. Talianskych daňových poplatníkov to môže stáť 17 miliárd eur.
Podľa ekonóma Codogna sa výhľad pre bankový sektor zlepšil aj oživením cien nehnuteľností, no talianske malé a stredné podniky majú stále problém dostať sa k financiám.
Výhľad ekonomiky podľa analytikov zatieňuje politická neistota – najpravdepodobnejším výsledkom budúcoročných volieb je parlament bez jasnej väčšiny.
https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/grecko-sa-vracia-na-financne-trhy/
Dobré správy z iných krajín
Zrýchľovanie hospodárskeho rastu hlásia aj z iných krajín. Nemecko zaznamenalo najrýchlejší medziročný rast od roku 2014 – 0,6 percenta v druhom štvrťroku. Podpísala sa pod neho vyššia domáca spotreba.
Rýchlo rastú aj ekonomiky v strednej a juhovýchodnej Európe. Rumunsko medziročne o 5,7 percenta, Česká republika o 4,5 percenta, Poľsko o 4,4 percenta, Maďarsko o 3,6 percenta, a Slovensko o 3,1 percenta. Vo všetkých prípadoch je to nad priemerom EÚ, ktorý bol 2,3 percenta.
Pod rast sa podpísalo zvýšenie exportu do krajín eurozóny. Rast Nemecka pomohol najmä Maďarsku a Slovensku. Zvyšuje sa aj domáci dopyt. Nízka nezamestnanosť posilňuje rast miezd, a ten pomáha vyššej spotrebe domácností.
V niektorých prípadoch sú za rastom aj verejné výdavky, ako poľský program „500 plus“, vďaka ktorému dostávajú poľské rodiny mesačne 500 zlotych za druhé, a každé ďalšie dieťa.
Holandská ekonomika zažíva obdobie najlepšieho rastu od vzniku menovej únie v roku 2000. Nezamestnanosť klesla na 4,8 percenta, najnižšie od roku 2011.
Klesá aj nezamestnanosť vo Francúzsku, ktorá sa dlho držala na dvojciferných hodnotách. Súčasných 9,5 percenta je najmenej od roku 2012.
Naopak, problémy má Fínsko. Fínske HDP medziročne pokleslo o 0,5 percenta, prvýkrát od roku 2012.