Grécko dosiahlo minulý rok primárny prebytok – teda prebytok rozpočtu bez zahrnutia nákladov na obsluhu dlhu – na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Informoval o tom ešte koncom minulého týždňa grécky štatistický úrad.
Vlaňajším cieľom v rámci záchranného programu (tzv. bailoutu) pritom bol len polpercentný prebytok.
Podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa je to dôkaz toho, že sa hospodárstvu darí lepšie, než sa očakávalo. Veriteľov – vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý sa bailoutu zatiaľ oficiálne nezúčastňuje – preto vyzval, aby zmiernili úporné požiadavky voči Aténam a čo najrýchlejšie uzavreli druhé preskúmanie programu.
Záväzky si plníme, rad je na vás
„Zaviazali sme sa plniť záväzky voči našim veriteľom aj napriek politickým nákladom, ktoré z toho vyplývajú,“ povedal Tsipras v rozhovore pre Wall Street Journal.
„Avšak najlepším spôsobom ako [tieto záväzky a ciele splniť] je podporiť rast a skončiť s trestnými opatreniami z minulosti,“ zdôraznil.
https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/grecke-peripetie/
Vysoký prebytok, ešte vyšší dlh
Primárny prebytok na úrovni 3,9 % HDP predčil dokonca aj finálny cieľ na rok 2018, ktorý európski veritelia nastavili na 3,5 %.
S týmto cieľom však už dlhodobo nesúhlasí MMF, podľa ktorého je takáto úroveň prebytku nereálna. Za primeraný považuje prebytkový cieľ na úrovni 1,5 % HDP.
https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/mmf-na-polceste-grecka/
Washingtonská inštitúcia tiež požaduje reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, ktorý je podľa nej pri súčasných podmienkach neudržateľný.
Podľa najnovších čísel narástol dlh Grécka minulý rok na 179 % HDP, a to aj napriek výraznému primárnemu prebytku.
Dosiahnu „washingtonský konsenzus”?
O budúcnosti gréckeho bailoutu, ako aj o jeho súčasnom druhom preskúmaní diskutujú predstavitelia inštitúcií aj na dnešnom stretnutí vo Washingtone.
Atény dúfajú, že pozitívne rozpočtové výsledky za minulý rok obmäkčia veriteľov a zaistia ďalšie, aspoň čiastočné, odpustenie dlhu a teda aj zapojenie MMF.
Účasť MMF v programe si totiž ako podmienku vyplatenia ďalších peňazí grécku stanovili nemecký aj holandský parlament. Bez týchto peňazí pritom Atény nebudú schopné splatiť blížiacu sa júlovú splátku starých pôžičiek.
Čítajte aj: Grécko hľadá svoj „washingtonský konsenzus”