Pozadie
Moldavsko je bývalou Sovietskou republikou, ktorá dosiahla nezávislosť v roku 1991. pred zabratím územia Sovietskym zväzom počas Druhej svetovej vojny bola krajina súčasťou Rumunska. Moldavsko sa nachádza medzi Rumunskom a Ukrajinou. Jazyk, ktorým tamojší obyvatelia hovoria je rumunčina, hoci moldavská ústava ho nazýva moldavčinou. Často používaným jazykom je aj ruština.
Napriek tomu, že moldavský jazyk je takmer totožný s rumunčinou, jeho názov sa v ústave zachoval. Dôvodom je snaha posilniť štátnu suverenitu Moldavska a tiež podčiarknutie rozdielu medzi ním a Rumunskom, členským štátom Európskej únie, s ktorou má krajina už niekoľko rokov napäté vzťahy.
O novom návrhu moldavskej ústavy, kde by sa názov štátneho jazyka zmenil z moldavského na rumunský, hovoril v televízii ProTV-Chisinau Mihai Ghimpu, predseda prozápadne orientovanej koalície nazvanej Aliancia pre Európsku Integráciu. Tá sa skladá zo štyroch koaličných strán.
„Musíme byť statoční a jasne si priznať to, že jazyk, ktorým hovoríme, je totožný s rumunčinou. Nemôžem pokračovať v starej politike – stalinistickej a nesprávnej,“ povedal Ghimpu, ktorý je v koalícii lídrom Liberálnej strany.
Jeden z jeho hlavných koaličných partnerov Marian Lupu však pre Reuters uviedol: „Žiaden člen vládnucej Aliancie nedal Ghimpuovi právo hovoriť o záležitostiach pozmeňujúcich články ústavy týkajúce sa štátneho jazyka.„
„Najlepšou cestou ako celú vec prejednať by bolo referendum,“ povedal.
Moldavsko, najchudobnejšia krajina Európy, žije v politickej neistote už odvtedy, čo na začiatku decembra torpédoval snahy koalície, aby sa Lupu stal prezidentom krajiny.
Komunisti, ktorých výsledky minuloročných júlových volieb pripravili o osemročné vládu v krajine, dúfajú, že v prípade vyhlásenia predčasných volieb tento rok znova získajú svoje postavenie.
Ghimpu, presvedčený antikomunista, pre Reuters povedal, že zmena ústavy ponúka cestu von zo slepej uličky. Referendum v tejto otázke by sa uskutočnilo najneskôr 16. júna.
„Ak to ľudia nepodporia, budem povinný rozpusťiť parlament. Som si však istý, že sa nám dostane podpory našich občanov,“ povedal.
K jazykovej otázke povedal: „S Rumunskom sme susedia a bratia. Obaja máme odlišné domovy, no sme bratia a neteší ma keď spolu bratia bojujú.“ Narážal tým na obdobie zhoršených vzťahov s Bukurešťom počas vlády bývalého komunistického prezidenta Vladimira Voronina.
Minulý rok v apríli vypukli v krajine nepokoje po tom, čo Voronin ako úradujúci prezident vyvolal dlhotrvajúci diplomatický spor s Rumunskom. Moldavsko vtedy Rumunsko obvinilo, že tieto nepokoje podniecuje a následne vypovedalo rumunského veľvyslanca z krajiny a uzavrelo hraničné priechody s krajinou.
Bukurešť však napriek tomu ostáva patrónom Moldavska v jeho snahe o užšie vzťahy s Európskou úniou a v jeho snahe o vstup EÚ.