„Európska rada schvaľuje päť hlavných cieľov, ktoré budú platiť tak pre členské štáty, ako pre Úniu ako celok,“ píše sa v predbežných záveroch zajtrajšieho summitu v Bruseli. Ide o ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, energetiky, boja proti klimatickým zmenám, vzdelávania a redukcie chudoby. Práve vzdelávanie a redukcia chudoby boli bodmi, na ktorých sa členské štáty celé týždne nevedeli dohodnúť.
Brusel tlačí
Pokiaľ ide o cieľ v oblasti vzdelávania, Komisia presadila svoj návrh: „Podiel detí, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, by mal byť po hranicou 10 % a najmenej 40 % mladšej generácie by malo dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie.“
Základ síce zostal, no vyjednávači dosiahli zmiernenie a spresnenie použitého jazyka. Po novom sa budú usilovať o zníženie počtu detí predčasne ukončujúcich školskú dochádzku a pojem „mladšia generácia“ sa vzťahuje na vekovú skupinu 30 až 34 rokov.
S cieľmi v tejto oblasti mali najväčšie problémy Nemci, ktorí tvrdili, že nie je dôvod tieto otázky riešiť na úrovni EÚ. V Nemecku je to kompetenciou spolkových štátov. Po výraznom tlaku európskych inštitúcií však Nemci ustúpili pod podmienkou, že cieľ sa bude týkať len čerstvých tridsiatnikov.
Chudoba – tŕň v päte nových členských štátov
Cieľom stratégie bol v pôvodnom návrhu aj znížiť počet Európanov, ktorí žijú pod vnútroštátnou hranicou chudoby o 25 %, čo v praxi znamená o 20 miliónov ľudí. Stretol sa však s búrlivou reakciou, najmä v nových členských štátoch.
Tento cieľ nakoniec najviac upravili. Pevný cieľ nakoniec nahradili jemnejšou formuláciou „budeme sa usilovať“, zmizol percentuálny podiel (ostal počet 20 miliónov). Členské štáty budú mať možnosť vybrať si z troch rôznych indikátorov chudoby podľa toho, ktorý je pre ne najvhodnejší.
Podľa štatistiky v Únii žije až 17 % občanov pod hranicou chudoby. Komisia chce ich počet do roku 2020 znížiť o 20 miliónov, teda zo súčasných 80 na 60 miliónov. Pri sčitovaní chudobných však záleží od zvoleného indikátora. Komisia do tejto skupiny radí ľudí, ktorí nedosiahnu ani 60 % mediánu národného príjmu.
Ostatné tri ciele prijali bez kontroverzií:
- 75 % obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov by malo mať zamestnanie
- 3 % HDP EÚ by sa mali investovať do výskumu a vývoja
- V oblasti klímy a energetiky by mali ostať ciele „20-20-20“ (ráta sa však so zvýšením záväzku na zníženie emisií na 30 %, pokiaľ budú priaznivé podmienky)
Odsúhlasenie rámcových cieľov je však len prvým krokom, druhým je stanovenie národných cieľov, o ktorých budú lídri rokovať na jeseň. Osobitnou kapitolou bude napĺňanie cieľov, aby sa nezopakoval neúspech Lisabonskej stratégie. Pozorovatelia dlhodobo poukazujú práve na to, že obe stratégie sú rovnaké v jednej veci – nulovej vymáhateľnosti stanovených ambícií.